Procesné otázky pri aplikácii CISGsk en

[English version]


Právomoc súdov Slovenskej republiky

Nakoľko v prípade sporov vzniknutých z medzinárodnej kúpy tovaru ide nevyhnutne o spor medzi dvoma podnikateľmi z rôznych štátov, vzniká otázka, súdy ktorého z týchto štátov budú mať právomoc rozhodovať tieto spory. Táto otázka je predmetom úpravy noriem medzinárodného práva súkromného a jej riešenie je vo vzťahu k Slovenskej republike dané unifikovaným predpisom komunitárneho práva, a to nariadením Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“ alebo „Nariadenie Brusel I.“). Súdy Slovenskej republiky budú v prípade žaloby podanej na ochranu práv z CISG skúmať, či je daná ich právomoc na rozhodovanie na základe jedného z nasledovných kritérií:

a) podľa čl. 2 Nariadenia ak odporca (žalovaný) má bydlisko (ang. domicile) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Pojem domicile je definovaný:

- vo vzťahu k právnickým osobám vrátane obchodných spoločností v čl. 60 Nariadenia ako:

• registrované sídlo – zapísané v Obchodnom registri Slovenskej republiky
  
• miesto ústrednej správy – miesto kde sa reálne vytvárajú rozhodnutia v rámci právnickej osoby
  
• hlavná prevádzkareň – zvyčajne zapísaná v Živnostenskom registri Slovenskej republiky, prípadne ak ide o podnik zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, tak v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Hlavnou prevádzkarňou v prípade aplikácie CISG môže byť napr. miesto, z ktorého predávajúci dodával tovar kupujúcemu

- vo vzťahu k fyzickým osobám – podnikateľom v čl. 59 Nariadenia nasledovne:

• súd je povinný vykladať pojem bydlisko (domicile) podľa domácich právnych predpisov, čo v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky znamená, že bude skúmať trvalé bydlisko osoby zaregistrované obcou alebo Políciou SR:

- v prípade občanov Slovenskej republiky podľa zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

- v prípade cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

b) podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia ak bolo miesto zmluvného plnenia v Slovenskej republike – v prípade kúpy tovaru ide tradične o miesto odovzdania tovaru určené v kúpnej zmluve (a to aj v prípade, ak nedošlo k odovzdaniu tovaru v dôsledku porušenia zmluvy)

c) podľa čl. 23 Nariadenia ak si zmluvné strany zvolili právomoc súdov Slovenskej republiky v akejkoľvek forme, ktorá je zaužívaná medzi stranami alebo všeobecne v medzinárodnom obchode, z ktorej je možné dodatočne identifikovať túto voľbu. Právomoc založená voľbou je výlučná – to znamená, že v prípade existencie voľby právomoci sa nemôžu použiť kritériá uvedené pod písm. a) a b)

d) podľa čl. 24 Nariadenia aj v prípadoch ak nie je daná právomoc podľa bodov a), b) a c) a odporca sa zúčastní konania a nenamietne nedostatok právomoci súdu najneskôr pri prvom svojom úkone vo veci samej

Právomoc rozhodcovských súdov

Zmluvné strany sú oprávnené založiť právomoc rozhodcovských súdov na základe ich výslovnej voľby zakotvenej výlučne v písomnej forme, a to vo nasledovných formách:

• rozhodcovská doložka – ustanovenie v rámci medzinárodnej kúpnej zmluvy, ktorou zmluvné strany zakotvujú právomoc určitého rozhodcovského súdu riešiť spory vzniknuté z tejto zmluvy
  
• rozhodcovská zmluva – osobitná zmluva medzi účastníkmi právneho vzťahu z medzinárodnej kúpnej zmluvy zakotvujúca právomoc určitého rozhodcovského súdu riešiť niektoré alebo všetky spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami
  
• osobitnou formou založenia právomoci rozhodcovského súdu je vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu

Rozhodcovské konanie na území Slovenskej republiky je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení nesk. predpisov.

Príslušnosť súdu Slovenskej republiky

V prípade, ak je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na prerokovanie sporu z medzinárodnej kúpnej zmluvy, je potrebné stanoviť, ktorý jednotlivý súd v rámci sústavy súdov Slovenskej republiky je oprávnený rozhodovať konkrétny spor. Bude to súd vecne a miestne príslušný.

a) vecná príslušnosť

Vo všeobecnosti sú v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) na konanie v prvom stupni príslušné okresné súdy a sú príslušné aj na prejednanie sporov vznikajúcich z medzinárodnej kúpnej zmluvy.

Je potrebné spomenúť, že v období od 01.01.1992 do 31.12.2004 boli na konanie v prvom stupni v súlade s § 9 ods. 3 OSP v znení novely č. 519/1991 Zb. príslušné krajské súdy a je predpoklad, že ešte aj v súčasnosti môžu prebiehať prvostupňové konania začaté na týchto súdoch v uvedenom období.

b) miestna príslušnosť

Miestna príslušnosť určuje ktorý z 54 okresných súdov bude príslušný na prejednanie konkrétneho sporu. Miestne príslušným je okresný súd, v obvode ktorého má odporca:

• sídlo v prípade právnických osôb a miesto podnikania v prípade fyzických osôb – podnikateľov  v súlade s § 85 ods. 4 OSP
  
• bydlisko alebo posledné bydlisko, ak odporca nemá miesto podnikania v súlade s § 85 ods. 4 a § 86 ods. 1 OSP
  
• majetok, ak nie je daná miestna príslušnosť žiadnym z uvedených kritérií v súlade s § 86 ods. 2 OSP
  
• zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním hospodárskych vecí zahraničnej právnickej osoby, ak je odporcom zahraničná právnická osoba v súlade s § 86 ods. 3 OSP
  
• v obvode ktorého došlo k skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody podľa čl. 74 a nasl. CISG v súlade s § 87 písm. b) OSP

Na určenie miestnej príslušnosti konkrétneho okresného súdu podľa adresy jedného z vyššie uvedených kritérií kliknite sem.

Druhy súdnych konaní o právach z Dohovoru

Občiansky súdny poriadok upravuje niekoľko druhov konaní, z ktorých sú pre ochranu práv zmluvných strán z medzinárodnej kúpy relevantné najmä nasledujúce, rozdelené podľa druhu rozhodnutia súdu, ktorým sa končia:

• platobný rozkaz – ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý spočíva v tom, že právo uplatnené navrhovateľom v návrhu na vydanie platobného rozkazu musí nepochybne vyplývať zo skutočností uvedených navrhovateľom, podložených najčastejšie listinnými dôkazmi doručenými súdu spolu s návrhom, a to len v prípade, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, hoci aj v cudzej mene (napr. právo kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny). Podmienkou je, že odporcov pobyt musí byť známy a musí byť výlučne na území Slovenskej republiky. Znamená to, že platobný rozkaz nemožno odporcovi doručovať do cudziny (v prípade navrhovateľa táto podmienka neplatí). Súd vydá platobný rozkaz na základe tvrdení uvedených navrhovateľom bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia odporcu. Vydaný platobný rozkaz je potrebné doručiť odporcovi do vlastných rúk, pričom neexistuje možnosť náhradného doručenia. Ak sa ho odporcovi nepodarí doručiť, platobný rozkaz sa zruší a súd nariadi vo veci pojednávanie (pozri časť o rozsudku). Rovnako súd zruší platobný rozkaz a nariadi pojednávanie, ak odporca v lehote 15 dní od jeho doručenia podá proti platobnému rozkazu odpor.
  
  
• európsky platobný rozkaz – ide o nový, zjednodušený spôsob konania, ktorý bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Predstavuje obdobu vnútroštátneho konania o platobnom rozkaze, pričom však pripúšťa doručovanie vydaného platobného rozkazu do cudziny – do členských štátov Európskej únie. Bude teda slúžiť na vymáhanie nepopieraných pohľadávok vzniknutých v rámci obchodu na vnútornom európskom trhu. Zakotvuje obdobný postup ako je to v prípade vnútroštátneho platobného rozkazu s výnimkou, že lehota na podanie je odporu je 30 dní. Takto vydaný platobný rozkaz je priamo vykonateľný v ktoromkoľvek členskom štáte postupom podľa Nariadenia Brusel I. Nariadenie je účinné od 12.12.2008.
  
  
• rozkaz na plnenie – ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý je obdobný konaniu o vydanie platobného rozkazu čo do podmienky nespornosti nárokovaného práva, pobytu odporcu v Slovenskej republike a doručovania rozkazu do vlastných rúk. Jediným rozdielom je, že vydaním rozkazu na plnenie sa ukladá odporcovi povinnosť splniť inú povinnosť než plnenie peňažnej sumy (napr. povinnosť predávajúceho dodať tovar).  Podmienky zrušenia rozkazu na plnenie a nasledujúci priebeh konania sú rovnaké ako pri platobnom rozkaze.
  
  
• rozsudok – ide o klasickú formu rozhodnutia, ktorou možno meritórne ukončiť spor v prípade všetkých druhov sporov vzniknutých z medzinárodnej kúpy tovaru. Rovnako ako v prípade uvedených skrátených foriem konania, aj v tomto prípade konanie začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Navrhovateľ je povinný identifikovať odporcu, opísať skutkový stav a označiť dôkazy, na základe ktorých sa domáha svojho nároku a najmä uviesť žalobný návrh – petit, teda návrh výroku rozsudku, ktorý má podľa navrhovateľa súd vyniesť. Súd následne doručí návrh odporcovi a vyzve ho na písomné vyjadrenie k nemu. Súd spravidla nariadi pojednávanie, na ktorom účastníci konania predkladajú svoje tvrdenia a dôkazy. Súd môže vypočuť účastníkov konania, prípadne svedkov, ktorých účastníci konania navrhli. Na posúdenie odborných otázok môže súd vykonať znalecké dokazovanie. Vo všeobecnosti za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. V prípade, ak súd považuje skutkový stav za dostatočne objasnený, vydá rozsudok, ktorým buď rozhodne v súlade s petitom uvedeným v žalobe (prípadne prizná jeho časť) alebo žalobu zamietne.

Opravné prostriedky

V momente, keď je rozsudok prvostupňového súdu (miestne príslušného okresného súdu) doručený sporovým stranám, začína plynúť 15 – dňová lehota, v rámci ktorej môžu strany podať odvolanie proti rozsudku z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadny z účastníkov konania nepodá odvolanie v uvedenej lehote, rozsudok nadobudne právoplatnosť, teda začínajú z neho plynúť práva a povinnosti.

Odvolacím súdom je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza okresný súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Krajský súd v princípe preskúmava postup prvostupňového súdu, nevykonáva vlastné dokazovanie. Súd môže prvostupňový rozsudok:

·        potvrdiť, ak je vo výroku vecne správny

·        zmeniť, t. j. meritórne rozhodnúť o veci iným spôsobom ako súd prvého stupňa v prípade, ak nie je možné rozhodnúť iným spôsobom

·        zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie v prípade, ak sú na to dané dôvody podľa § 221 Občianskeho súdneho poriadku

Doručením rozhodnutia odvolacieho súdu nadobúda rozhodnutie právoplatnosť, teda účastníci sporu sú povinní splniť povinnosti uvedené v jeho výroku.

Právoplatné rozhodnutie je možno v osobitných prípadoch napadnúť mimoriadnym opravným prostriedkom – obnovou konania (§ 228 a nasl. OSP) dovolaním (§ 236 a nasl. OSP) alebo mimoriadnym dovolaním (§ 243e a nasl. OSP).

Výkon rozhodnutia

V prípade, ak ktorékoľvek z vyššie uvedených foriem rozhodnutí nadobudlo právoplatnosť a zároveň uplynula lehota na plnenie uloženej povinnosti určená v samotnom rozhodnutí a povinná osoba svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie, teda na uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora. Rovnako možno postupovať v prípade cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo:

·        vyhlásené za vykonateľné v Slovenskej republike podľa čl. 38 a nasl. nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

·        uznané a vyhlásené za vykonateľné v Slovenskej republike podľa § 63 a nasl. zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení nesk. predpisov

Súdny exekútor postupuje v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení nesk. predpisov.


Táto sekcia bola pripravená v spolupráci s Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavla Gráčika v Nitre