|
[English version] Vo všeobecnosti CISG predstavuje jednotnú úpravu právnych vzťahov vznikajúcich z medzinárodnej kúpnej zmluvy, čo má zabezpečiť, že takéto vzťahy bez ohľadu na to, v ktorom zo zmluvných štátov vzniknú, budú vždy spôsobovať rovnaké právne následky, teda rovnaké riešenie sporov vzniknutých z obdobných skutkových okolností. Takéto výsledky by bolo možné dosiahnuť len v prípade, ak by existovala unifikovaná úprava všetkých právnych otázok, ktorých použitie prichádza do úvahy pri úprave vzťahov z medzinárodnej kúpnej zmluvy. Ako v prípade každého právneho vzťahu, tieto právne otázky zahŕňajú právne postavenie účastníkov zmluvy, všeobecné inštitúty záväzkového (zmluvného) práva, práva a povinnosti zmluvných strán, vecné práva k prevádzanému tovaru, zodpovednostné vzťahy atď. Z textu CISG priamo vyplýva, že Dohovor sa nezaoberá všetkými týmito otázkami. Rozsah unifikovanej úpravy CISG Vo všeobecnosti vymedzuje Dohovor rozsah svojej právnej úpravy v čl. 4 CISG, ktorý uvádza „Tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy.“ Dohovor ďalej výslovne vymenúva rozsah právnych otázok, ktoré, hoci by mohli spadať pod čl. 4 CISG, nie sú v rámci pôsobnosti Dohovoru, okrem prípadov, kedy je určitá čiastková otázka v Dohovore výslovne upravená. Nasledovné otázky nespadajú pod unifikovanú úpravu Dohovoru:
Otázky patriace do pôsobnosti CISG, ktoré v ňom nie sú výslovne upravené Hoci má CISG upravovať všetky právne otázky týkajúce sa uzavierania medzinárodnej kúpnej zmluvy a práv a povinností zmluvných strán z nej vznikajúcich, Dohovor neobsahuje vždy ich výslovnú úpravu. Čl. 7 ods. 2 CISG však obsahuje postup pri nachádzaní právnej úpravy takýchto otázok ako proces pozostávajúci z dvoch krokov:
Dohovor teda primárne sleduje uniformné riešenie všetkých právnych otázok spadajúcich do jeho pôsobnosti (vrátane tých, ktoré v ňom nie sú výslovne upravené) a súd by sa mal snažiť o nachádzanie takýchto riešení pomocou všeobecných zásad Dohovoru. Tieto zásady nie sú v Dohovore výslovne formulované, ale boli vo veľkom rozsahu identifikované súdmi rôznych zmluvných štátov a odbornou literatúrou. Orgány aplikácie práva, v záujme dodržania úmyslu zmluvných štátov, by mali skúmať existenciu takýchto princípov a pristúpiť k aplikácii rozhodného práva určeného normami medzinárodného práva súkromného len ako ku krajnému riešeniu. Súdna prax v Slovenskej republike si však zriedka uvedomuje existenciu záväzného postupu pre riešenie právnych otázok výslovne neupravených Dohovorom a zvyčajne (bez odkazu na čl. 7 ods. 2 CISG) uskutočňuje tradičné riešenie týchto otázok, kedy v prípade neexistencie priamej právnej normy aplikuje kolízne normy a postupuje podľa noriem vnútroštátneho práva, ktoré bolo určené ako rozhodné.
Otázky nepatriace do pôsobnosti CISG Medzi tieto otázky patria právne inštitúty výslovne vylúčené z pôsobnosti Dohovoru podľa čl. 4 písm. a), b) a čl. 5 CISG a tiež všetky právne inštitúty netvoriace súčasť okruhu právnych otázok v rámci uzatvárania zmluvy a práv a povinností zmluvných strán. Pôjde najmä o inštitúty všeobecného záväzkového (zmluvného) práva. Tieto právne otázky, rovnako ako otázky patriace do úpravy CISG, ktoré nie sú v ňom výslovne upravené a nemožno ich vyriešiť pomocou základných princípov CISG, budú riešené tradičnou metódou medzinárodného práva súkromného, teda podľa vnútroštátneho právneho poriadku určeného za rozhodný pre právne posúdenie veci na základe kolíznych noriem. Orgán aplikujúci právo bude vo všeobecnosti postupovať pri výbere rozhodného práva podľa vlastných kolíznych noriem, pričom v prípade, že spor z Dohovoru bude prejednávaný súdmi alebo rozhodcami na území Slovenskej republiky, budú právne relevantnými prameňmi kolíznych noriem nasledujúce právne predpisy: - zákon č. 99/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „Zákon o MPS“) na úpravu zmlúv uzatvorených do 31.07.2006 - Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980 (ďalej len „Dohovor Rím I.“) na úpravu zmlúv uzatvorených v období od 01.08.2006 do 16.12.2009 - Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 (ďalej len „Nariadenie Rím I.“) na úpravu zmlúv uzatvorených od 17.12.2009
a) prednosť voľby rozhodného práva Všetky uvedené právne úpravy sú postavené na absolútnej prednosti voľby práva pred inými kritériami určenia rozhodného práva (zákon o MPS v § 9, Dohovor Rím I. v čl. 3, Nariadenie Rím I. v čl. 3). Voľba pritom môže byť urobená priamo v texte písomnej zmluvy, ale môže vyplývať aj z ústnej dohody strán, prípadne z iného ich konania za predpokladu, že je takáto voľba dostatočne určitá a zistiteľná, a to aj v prípade, ak bola takáto dohoda uzatvorená až po vzniku zmluvného vzťahu alebo po vzniku sporu.
b) postup pri absencii voľby práva V prípade, ak medzi zmluvnými stranami nedošlo k voľbe práva, rozhodné právo bude určené podľa príslušných kolíznych noriem, v prípade súdneho alebo rozhodcovského konania na území Slovenskej republiky podľa vyššie uvedených právnych predpisov v závislosti od toho, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy. Všetky tieto právne predpisy (zákon o MPS v § 10 ods. 2 písm. a), čl. 4 ods. 1 Dohovoru Rím I. a čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rím I.) zakotvujú za kritérium pre určenie rozhodného práva sídlo/bydlisko predávajúceho. V súčasnosti účinný Dohovor Rím I. stanovuje v čl. 4 ods. 1 toto kritérium všeobecnejšie, keď za rozhodné právo určuje „právny poriadok štátu, s ktorým má vzťah najužšiu väzbu.“ Čl. 4 ods. 2 Dohovoru Rím I. vykladá toto kritérium tak, že ide o právo štátu, v ktorom má sídlo/bydlisko zmluvná strana, ktorá poskytuje na základe zmluvy špecifické plnenie. V prípade kúpnej zmluvy je podľa judikatúry takýmto špecifickým plnením dodanie tovaru, teda opäť bude rozhodujúcim právom „právo predávajúceho“. Zároveň však všetky uvedené právne predpisy obsahujú tzv. únikovú klauzulu, ktorá umožňuje nepoužiť uvedené striktné kritérium v prípade, ak by takto zvolené právo nezodpovedalo rozumnému usporiadaniu sporu (§ 10 ods. 1 zákona o MPS), a to najmä z dôvodu, že vzťah má zjavne užšiu spojitosť s iným štátom (čl. 4 ods. 5 Dohovoru Rím I., čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rím I.). Pôjde najmä o prípady, kedy všetky alebo väčšina iných rozhodujúcich skutočností okrem sídla predávajúceho (napr. miesto uzatvorenia zmluvy, miesto dodania tovaru, miesto vykonania obhliadky tovaru, platobné miesto atď.) sa nachádzajú v jednom štáte odlišnom od štátu, v ktorom je sídlo predávajúceho. c) slovenské právo ako rozhodné právo Z uvedených kritérií vyplýva, že slovenské právo bude určené za rozhodné pre posúdenie otázok, ktoré nie sú výslovne upravené Dohovorom a nemožno ich riešiť pomocou jeho základných princípov (čl. 7 ods. 2 CISG) alebo ktoré nespadajú do pôsobnosti Dohovoru v prípade:
Na záver je potrebné pripomenúť, že z analýzy súdnych rozhodnutí vyplýva, že súdy Slovenskej republiky majú tendenciu aplikovať slovenské právo ako rozhodné aj v prípade nenaplnenia vyššie uvedených kritérií, a to z dôvodu, že sú s ním najlepšie oboznámené. Takýto postup možno považovať za nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu aplikácie nesprávnej právnej normy a môže zakladať vadu rozhodnutia.
Právne normy slovenského práva použiteľné na vypĺňanie medzier v CISG Nakoľko CISG je vo svojej podstate úpravou osobitného zmluvného typu medzinárodnej kúpnej zmluvy a okrem otázok vzniku kúpnej zmluvy neobsahuje ustanovenia všeobecného záväzkového (zmluvného) práva, je predpoklad, že vo väčšine prípadov nebude posúdenie hmotnoprávnych podmienok sporu možné uskutočniť výlučne pomocou CISG, ale bude potrebné podporne aplikovať aj vnútroštátne právo. V prípade použitia právneho poriadku Slovenskej republiky na tento účel prichádza do úvahy použitie týchto právnych predpisov:
- čiastočnú úpravu právnych úkonov, uzavierania zmlúv, spoločných záväzkoch a právach, zmluvnej pokuty, dodatočnej nemožnosti plnenia, započítania záväzkov – vo všetkých uvedených prípadoch nejde o komplexnú úpravu týchto inštitútov, pričom v otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, sa použije úprava týchto inštitútov obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení nesk. predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) - vyčerpávajúcu úpravu verejného návrhu na uzavretie zmluvy, obchodnej verejnej súťaže, zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ručenia, bankovej záruky, uznania záväzku, zániku záväzku, odstúpenia od zmluvy, odstupného, zmarenia účelu zmluvy, omeškania dlžníka, omeškania veriteľa, náhrady škody a záväzku podriadenosti
- všeobecné inštitúty ako sú medzinárodné obchodné zvyklosti, postup pri vyžadovanom úradnom povolení, menové otázky, omeškanie s plnením peňažného záväzku, okolnosti vylučujúce protiprávnosť - osobitné dojednania ako sú zákaz ďalšieho vývozu, dojednanie o obmedzení predaja, menová doložka, zmluva o výhradnom predaji, zmluvy o viazaných obchodov
Premlčanie v medzinárodnej kúpe tovaru Je potrebné osobitne spomenúť otázku premlčania práv a povinností z medzinárodnej kúpy tovaru, ktorá síce nie je upravená v rámci CISG, ale napriek tomu je upravená uniformne, a to v Dohovore o premlčaní v medzinárodnej kúpe tovaru z roku 1974 publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 123/1988 Zb (ďalej len „Dohovor o premlčaní“). Pre bližšie informácie o tomto Dohovore kliknite sem. Znamená to, že v prípade, ak majú zmluvné strany medzinárodnej kúpnej zmluvy miesto podnikania v odlišných zmluvných štátoch tohto Dohovoru, nebudú sa otázky premlčania spravovať rozhodným právom určeným kolíznymi normami, ale Dohovorom o premlčaní ako priamo aplikovateľnou unifikovanou normou. V prípade, ak pôjde o vzťah z medzinárodnej kúpnej zmluvy spadajúci pod CISG, ale zároveň nepôjde o vzťah spadajúci pod Dohovor o premlčaní, otázky premlčania budú upravené normami rozhodného právneho poriadku a v prípade, že ide o slovenské právo, § 387 – 408 Obchodného zákonníka.
|
|
|
||
|
|
||