R o z s u d o k
v mene Slovenskej republiky
[English version]
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci
navrhovateľa: M. K., a.s., IČO: XX. XXX. XXX, U. XXX, XXX XX. K., Česká
republika, proti odporcovi: B. spol. s r.o., IČO: XX. XXX. XXX, . H. XXX, .
XXX. XX. T., zastúpená JUDr. J. G., Š. nám. X, P.O. B. X, . XXX. XX. B., o
zaplatenie 194.868, 20 Kč a zmluvnej pokuty, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 194.868, 20 Kč spolu so
zmluvnou pokutou vo výške 0, 1% denne zo sumy 194.868, 20 Kč od 22.12.2006 do
zaplatenia a náhradu trov konania v sume 20.886, - Sk, a to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom, súdu doručeným dňa 7.11.2007, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 194.868, 20 Kč ako
nezaplatenú kúpnu cenu za dodaný tovar (mliekarenské výrobky) podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 1.3.2006 dohodnutú zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti
zaplatiť kúpnu cenu, a to vo výške 0, 1% denne od 22.12.2006 do zaplatenia.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu vznesenej námietky započítania
zdokladovaným predloženým jednostranným zápočtom - písomné podanie zo dňa
31.1.2007 adresované odporcom navrhovateľovi, obsahujúce (inak aj v konaní
ďalej prezentovaný) prejav vôle smerujúci k započítaniu uplatnenej pohľadávky
titulom nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 194.868, 20 Kč vzájomnou pohľadávkou
v sume 243.000, - Sk, ktorá mu vznikla voči navrhovateľovi titulom náhrady
škody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka R. N., oboznámením
sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ v konaní uviedol, že uplatnenú pohľadávku spolu so zmluvnou pokutou
žiada priznať na základe obchodno-právneho záväzkového vzťahu účastníkov
konania založeného uzatvorenou rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 1.3.2006. Na
základe uvedenej zmluvy podľa objednávok odporcu tomuto dodával mliekarenské
výrobky, pričom išlo o písomné objednávky zasielané faxom. Uplatnená pohľadávka
bola aj písomne uznaná a vyplýva s dohody o splátkach, ktoré odporca spočiatku
dodržiaval, neskôr splátkový kalendár porušil, čím vznikla uplatnená pohľadávka
ako nezaplatená časť kúpnej ceny za dodaný tovar. Pokiaľ ide o obranu
protistrany založenej na započítacej námietke, sporuje, že by odporcovi mohol
spôsobiť a tým, že spôsobil svojim správaním finančnú stratu, pretože v rámci
zmluvného vzťahu neuskutočnil žiaden krok, ktorý by sa nezlučoval s
ustanoveniami uzatvorenej kúpnej zmluvy. Nemá vedomosť o tvrdenej
neakceptovanej objednávke tovaru, konkrétne objednávke predloženej protistranou
na 43. a 44. týždeň, teda zo dňa 23.10.2006 a 27.10.2006. Uvádzané objednávky neeviduje.
Rovnako nebol upozornený na prípadný vznik škody pri nesplnení objednávky v
podobe sankcionovania odporcu jeho zmluvným partnerom zmluvnou pokutou, pričom
mal vedomosť o tom, že jeden z jeho partnerov je z Maďarska, ale nemal bližšiu
vedomosť o ich vzájomnom zmluvnom vzťahu a dojednaní. Pokiaľ protistrana
prezentuje obchodné zvyklosti, trvá na tom, že podľa zmluvy sa vyžadovala
písomná faxová objednávka pre účely jej potvrdenia, pokiaľ sa takýto postup
nedodržiaval, čo nevylučuje, to znamená, že sa dodávalo aj na základe
telefonickej objednávky, išlo o určitý neporiadok, ale aj napriek tomu pre daný
konkrétny tvrdený prípad neeviduje ani telefonickú, ani písomnú faxovú
objednávku. Tvrdené ukončenie výroby bolo oznamované všetkým obchodným partnerom
ústnou formou mesiac dopredu, pričom ani uvádzané nemá vplyv na tvrdené
nedodanie objednaného tovaru, pretože žiadna objednávka nebola evidovaná. K
ukončeniu výroby došlo k 31.10.2006.
Odporca v konaní uviedol, že pohľadávka uplatnená protistranou čo do istiny aj
do uplatnenej zmluvnej pokuty nie je sporná. K plneniu zo strany navrhovateľa
skutočne došlo, pričom časť pohľadávky z kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom
sporu, zaplatená nebola, a keďže bola dohodnutá aj zmluvná pokuta, vznikol
navrhovateľovi nárok na jej zaplatenie. V prejednávanej veci sa však bráni
kompenzačnou námietkou, teda jednostranným započítaním vzájomnej pohľadávky,
ktorá vznikla neplnením zo strany navrhovateľa, teda nedodaním objednaného
tovaru v 43. a 44. týždni roku 2006. Napriek tomu, že odporca bol v omeškaní so
zaplatením kúpnej ceny na základe uzatvorenej dohody o splátkach zo dňa
23.10.2006, ktorá aj bola dodržiavaná, prestal byť v omeškaní voči
navrhovateľovi, ktorý tým na základe riadne zaslanej objednávky pre 43. a 44.
týždeň bol povinný objednaný tovar dodať, teda plniť. Medzi účastníkmi konania
boli určité obchodné zvyklosti, ktoré sa týkali aj objednávok tovaru, odporca
tak odoberal tovar pravidelne v týždenných intervaloch a pokiaľ ide o zásadnú
objednávku pre 43. a 44. týždeň, táto bola uskutočnená v písomnej forme a
doručená navrhovateľovi faxom, o čom však už nemá doklad, teda doklad o jej
odoslaní. Podľa obchodných. zvyklostí účastníkov konania pre daný prípad sa
objednávanie tovaru uskutočňovalo aj telefonicky a písomné objednávky nebolo
pravidlom, teda nebolo pravidlom, že by navrhovateľ písomné objednávky
potvrdzoval, teda potvrdzoval ich prijatie. Objednávka pre 43 a 44. týždeň bola
následne uskutočnená aj telefonicky a konzultovaná s pracovníkom navrhovateľa
pánom D., ktorý ju najskôr telefonicky potvrdil a sľúbil dodanie objednaného
tovaru, ako to bolo obvyklé medzi účastníkmi, neskôr sa odvolával na technické
problémy nedodania tovaru, ale sľúbil jeho dodanie na ďalší týždeň, preto
ďalšia objednáva obsahovala aj objednávku zopakovanú aj pre nedodaný
predchádzajúci týždeň a bola zaslaná navrhovateľa ako faxom, tak aj podľa
obchodných zvyklostí oznámená telefonicky. V tomto rozhodnom období nedošlo ani
k omeškaniu so splátkovým kalendárom nedoplatku kúpnej ceny, preto navrhovateľ
nemal dôvod odmietnuť objednávku. Neskôr sa pracovník navrhovateľa pán D.
odvolával na príkaz vedenia spoločnosti, že pokiaľ dovtedy neuhradená kúpna
cena nebude v plnej výške zaplatená, nebude sa ďalej dodávať. Týmto má za to,
že navrhovateľ tak hrubo porušil uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi účastníkmi
konania, pričom pracovník navrhovateľa bol dôrazne upozorňovaný, že v prípade
nedodania objednaného polotovaru dôjde k penalizovaniu od svojho obchodného
partnera, rovnako sa mu zastaví výroba, čím mu môžu vzniknúť ďalšie náklady.
Navrhovateľ na to nebral zreteľ a objednaný tovar nedodal. Išlo tu o
rozhodujúce 2 týždne, kedy sa situácia riešila zabezpečením nového dodávateľa,
ktorého našli štyri týždne od prvej nedodanej objednávky. Nakoľko mal s maďarským
odberateľom zabezpečené plnenie dodávok zmluvnou pokutou, o čom síce
navrhovateľ nemal vedomosť, avšak v rozhodnom období bol telefonicky
upovedomený, že mu sankcie hrozia a vznikla mu tak vzájomná pohľadávka, s
ktorou si uplatňuje jednostranný zápočet a táto predstavuje výšku zmluvnej
pokuty, ktorú zaplatil svojmu zmluvnému partnerovi vo výške 243.000, - Sk,
ktorá pohľadávka bola pre neho splatná 31.12.2006 a jej úhradou dvojstranným
započítaním so svojim zmluvným partnerom mu v tomto okamžiku vznikla pohľadávka
voči odporcovi titulom náhrady škody. To znamená, že uvádzaná škoda vo výške
zmluvnej pokuty zaplatenej svojmu obchodnému partnerovi tak vznikla v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti navrhovateľa vyplývajúcej mu z kúpnej zmluvy
riadne plniť a dodať tovar za 43. a 44. týždeň roku 2006. Pokiaľ ešte ide o
uvádzané obchodné zvyklosti, tieto vyplývajú z dlhodobého obchodného vzťahu ako
účastníkov konania, tak aj jeho právneho predchodcu s navrhovateľom, kde v
prevažnej miere sa objednávalo a dodávalo na základe telefonických objednávok,
ktoré boli telefonicky aj potvrdzované a na uvádzané obchodné zvyklosti by mal
súd prihliadať. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že príčinou nedodania tovaru
nebolo neevidovanie objednávky, ale zastavenie výroby, ktorá podľa písomne
uzatvorenej rámcovej zmluvy mala byť riadnym spôsobom a včas oznámená.
Svedok, R. N., v konaní uviedol, že odporca je jeho zamestnávateľom, u ktorého
je zamestnaný 5 rokov v pozícii zodpovedného vedúceho výroby. Navrhovateľa pozná
ako zmluvného partnera odporcu a rovnako ako podnikateľa v mliekarenskej
oblasti, v ktorej sám pôsobí dlhodobo. V postavení vedúceho výroby u odporcu je
v jeho kompetencii všetko čo sa týka výroby, sám uskutočňuje objednávku surovín
a usmerňuje celý chod výroby. to znamená, že suroviny objednával sám a pokiaľ
aj objednával niekto iný, vždy len na jeho pokyn. Jeho priamym nadriadeným bol
pán B., ktorý však sám neobjednával. Obchodovalo sa na základe písomných, ale
aj ústnych objednávok. mohlo sa uskutočniť okolo 100 obchodov, pričom písomne
sa objednávalo na základe požiadavky navrhovateľa faxom, a to pre potreby
dokumentácie navrhovateľa vždy, keď to osobitne vyžadoval. Väčšinou však
stačilo, že sa s pracovníkmi navrhovateľa spojil telefonicky. Sám nemá vedomosť
o žiadnej písomnej dohode účastníkov konania a spôsob objednávania bola rutina,
bez osobitného pokynu s tým, že sa objednávalo ako telefonicky, tak aj písomne
faxom. Obchodovať sa prestalo koncom septembra, začiatkom októbra 2006, a to z
dôvodu, že navrhovateľ prestal vyrábať, čo však osobitným spôsobom oznamované
nebolo. Posledná objednávka bola písomná, zasielaná faxom a nebola vybavená z
dôvodu už uvádzaného, teda, že navrhovateľ prestal vyrábať. Žiadnu inú
komunikáciu si nepamätá, objednalo sa, nedodalo sa a bezprostredne bolo pánom
F. oznámené, že prestali vyrábať. Hľadal náhradných dodávateľov, potom čo sa na
dodávku od navrhovateľa čakalo vyše týždňa, nový dodávateľ sa našiel do 10 dní,
čo však spôsobilo, že sa vyše týždňa nevyrábalo. To znamená, že sa
neuskutočnili niektoré dodávky, a to hlavne do Maďarska. V súvislosti s
poslednou objednávkou u navrhovateľa komunikoval s pánom F., ktorému
neoznamoval, že by mu v súvislosti s nedodaním polotovarov do výroby vznikli
problémy a škoda, rýchlo hľadal náhradného dodávateľa. Pokiaľ ide o pána F.,
tento bol vedúci výroby, nejde o osobu totožnú so štatutárnym zástupcom
navrhovateľa.
Z predloženej písomnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
1.3.2006 okrem iného vyplýva dohoda zmluvných strán, že navrhovateľ ako
predávajúci bude dodávať odporcovi ako kupujúcemu potravinárske výrobky na
základe osobitnej objednávky, ktorá objednávka a prevzatie tovaru bude
predávajúcim potvrdzovaná faxom s uvedením odobratého množstva tovaru s označením
motorového vozidla a mena vodiča. Účastníci sa ďalej dohodli aj na oznamovacej
povinnosti, že akékoľvek zmeny vo vzťahu ku kúpnej zmluve (zrušenie firmy,
zmeny v sídle) sa kupujúci zaväzuje oznámiť predávajúcemu minimálne 1 týždeň
pred termínom zmeny.
Z písomného uznania záväzku zo dňa 23.10.2006 vyplýva uznanie pohľadávky
odporcu voči navrhovateľovi z kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.2006 v sume 680.818, -
Kč a z dohody o splátkovom kalendári zo dňa 23.10.2006 vyplýva dohoda o
zaplatení uznanej pohľadávky v dohodnutých splátkach s ich dohodnutou
splatnosťou. V uvádzanej dohode si účastníci konania ako zmluvné strany zároveň
dohodli pre prípad porušenia povinnosti riadne splácať dlžnú kúpnu cenu zmluvnú
pokutu vo výške 0, 1% denne z nezaplatenej sumy počnúc prvým dňom omeškania. Z
dohody vyplýva aj dohoda o použití českého právneho poriadku.
Z písomnej objednávky zo dňa 23.10.2006 a 27.10.2006 určenej odporcom pre
navrhovateľa vyplýva objednávka konkretizovaných mliekarenských výrobkov s
označením dátumu odberu, výroby a objednaného množstva, ktorá je podpísaná
pracovníkom odporcu R. N. a opatrená pečiatkou odporcu.
Z predložených listinných dokladov - faktúr č. 004/00011 a č. 004/00012 zo dňa
31.12.2006 vyplýva vyúčtovanie zmluvnej pokuty pre odporcu za nedodanie tovaru
podľa dodávateľskej zmluvy obchodnou spoločnosťou S. M. XXXX. K. so sídlom v
Maďarsku v sume 118.000, - Sk a 125.000, - Sk.
Vzhľadom na medzinárodný prvok v obchodno-právnom vzťahu účastníkov konania
(účastníci zmluvného vzťahu nemajú sídlo v tom istom štáte) musel súd určiť
rozhodné právo na posúdenie nároku navrhovateľa uplatneného v prejednávanej
veci, ako aj na posúdenie nároku v súvislosti so vznesenou započítacou
námietkou. Účastníci konania, ako účastníci zmluvného vzťahu z kúpnej zmluvy zo
dňa 1.3.2006 si odkazom na obsah dohody o splátkach zo dňa 23.10.2006 dohodli
použitie českého právneho poriadku, ktorý súd vzhľadom na uvádzanú dohodu a
vychádzajúc zo zásad medzinárodného práva súkromného na daný konkrétny prípad
použil. Keďže majú účastníci ako zmluvní partneri sídlo v členských štátoch «Viedenského»
«dohovoru»,
ktorý je súčasťou českého právneho poriadku, aplikuje sa na posúdenie daného
vzťahu z kúpnej zmluvy práve jeho znenie a na otázky súvisiace s ich záväzkovým
vzťahom, ktorým je vzťah z kúpnej zmluvy, vo «Viedenskom»
«dohovore»
neupravené, rovnako ako na posúdenie nároku odporcu na náhradu škody, sa bude
vzťahovať (podľa medzinárodného práva súkromného) už uvádzaný dohodnutý český
právny poriadok a tým príslušné ustanovenia českého Obchodného a Občianskeho
zákonníka.
Podľa čl.1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru («Viedenský»
«dohovor»),
tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta
podnikania v rôznych štátoch: a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b)
ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny
poriadok niektorého zmluvného štátu.
Podľa čl.30 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, predávajúci je
povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a
vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok
ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa čl.53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, kupujúci je
povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a
týmto Dohovorom.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka, tento
zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj
niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná
svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v
čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola
v čase uznania už premlčaná.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zanikajú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.
Podľa ustanovenia § 358 veta prvá Obchodného zákonníka, na započítanie sú
spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo
záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane,
ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť.
Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak,
nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje
škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala
alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak nejde o veci uvedené v
odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.
Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky v sume 194.868, 20 Kč ako nezaplatenej
kúpnej ceny za dodaný tovar podľa kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.2006 spolu s
uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 0, 1% denne z uplatnenej pohľadávky od
22.12.2006 do zaplatenia z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti pohľadávku
zaplatiť navrhovateľovi v dohodnutej lehote splatnosti.
Vychádzajúc zo zhodných tvrdení procesných strán, zároveň zmluvných strán a
oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - písomne uzatvorenou kúpnou
zmluvou zo dňa 1.3.2006, písomným uznaním pohľadávky zo dňa 23.10.2006 a dohody
o jej zaplatení spolu s dohodou o splátkach ako aj dohodou o zmluvnej pokute,
dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny
záväzkový vzťah na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, podľa ktorej si
navrhovateľ splnil zmluvnú povinnosť dodať odporcovi tovar, keď odporca
dohodnutú kúpnu cenu vo výške uplatnenej pohľadávky v lehote splatnosti
(dohodnutej osobitne dohodou zo dňa 23.10.2006) neuhradil, ktoré uvádzané
skutočnosti a tým nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky spolu so zmluvnou
pokutou medzi účastníkmi konania sporné ani neboli. Súd vzhľadom na to z
uvádzaného vychádzal a ďalej sa zaoberal už len obranou odporcu založenou na
vznesenej započítacej námietke, teda námietke splatenia uplatnenej pohľadávky v
predmetnom konaní navrhovateľom vzájomným odpočtom. Odporca tak v konaní
prezentoval existenciu svojej pohľadávky voči navrhovateľovi v sume 243.000, -
Sk predstavujúcu zaplatenú zmluvnú pokutu svojmu obchodnému partnerovi, ktorá
pohľadávka tak vo vzťahu k navrhovateľovi predstavuje výšku škody odporcu,
ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti
navrhovateľa dodať mu objednaný tovar podľa kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.2006 pri
riadnom splácaní nezaplatenej kúpnej ceny podľa dohody zmluvných strán o
splátkach, z čoho vyplýva, že odporca v rozhodnom období nebol v omeškaní.
Započítanie je vlastne splatenie pohľadávky vzájomným zúčtovaním a jeho hlavným
účelom je teda vylúčenie platenia a tým spôsob zániku záväzku porovnateľný s
jeho splnením. Započítaním zaniká nielen hlavný záväzok, ale aj záväzky
akcesorické. Pohľadávka nezaniká len samotnou existenciou vzájomnej pohľadávky
bez ďalšieho, ale až na základe prejavu vôle oboch strán alebo aspoň jednej z
nich, vzájomné nároky kompenzačne vyrovnať. To znamená, že práva úprava
započítania umožňuje započítanie aj jednostranným právnym úkonom bez súhlasu
(teda aj proti vôli) druhej strany. Podmienkou jednostranného započítania je
vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pravosť pohľadávky, splatnosť a
neexistencia zákonného zákazu.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a riadiac sa zákonnými predpokladmi zániku
pohľadávky započítaním dospel súd k záveru, že na uplatnenú námietku
započítania nemožno prihliadnuť. Predovšetkým je súd názoru, že existencia
tvrdenej vzájomnej pohľadávky odporcu tak, ako ju tento súdu popísal a
charakterizoval, teda ako pohľadávku uplatnenú titulom náhrady škody z dôvodu
porušenia povinnosti navrhovateľa dodať odporcovi tovar objednaný objednávkami
zo dňa 23.10.2006 a 27.10.2006 v príčinnej súvislosti s čím mu vznikla škoda
predstavujúca zaplatenú zmluvnú pokutu zmluvnému partnerovi pre oneskorenú
dodávku, ktoré oneskorenie súviselo s nedodaním objednaného tovaru
navrhovateľom nebola v konaní preukázaná. Konkrétne odporca nepreukázal súdu
dostatočným spôsobom zákonný predpoklad vzniku tvrdenej vzájomnej pohľadávky, a
to porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľom. Náhrada škody je upravená v
ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom tu ide o objektívnu zodpovednosť,
u ktorej sa síce neuplatňuje hľadisko, či podnikateľ, ktorý mal porušiť svoj
záväzok, toto porušenie zavinil alebo nie, ale poškodený musí v konaní najskôr
bezpečne preukázať, že označený škodca porušil niektorú zo zmluvných
povinností, v danom konkrétnom prípade tvrdené porušenie povinnosti dodať
riadne objednaný tovar v rozhodnom období na základe tvrdenej faxom doručenej
písomnej objednávky zo dňa 23.10.2006 a 27.10.2006, ktoré objednávky boli
podporne uskutočnené aj telefonicky. Navrhovateľ v konaní jednoznačne
spochybnil vedomosť o takýchto objednávkach, ktoré neeviduje, preto ani nemohol
odporcovi objednaný tovar dodať a tým nemohol porušiť zmluvnú povinnosť, ktorá
tak mala byť v uvádzanej príčinnej súvislosti s tvrdenou vzniknutou škodou.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že v rámci
konania neboli preukázané skutočnosti, ktoré tvrdí, a že z tohto dôvodu muselo
byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne určuje hmotno-právna norma,
ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda odporca bráni existenciou
vzájomnej pohľadávky, ktorej zákonným predpokladom je skutočné porušenie
tvrdenej povinnosti navrhovateľom, nesie on dôkazné bremeno o tomto tvrdení,
teda, že došlo k porušeniu povinností dodať objednaný tovar, teda, že odporca
skutočne tovar riadne objednal a objednávka sa dostala do dispozície
navrhovateľa.
Riadiac sa vyššie uvedeným je súd názoru, že vykonaným dokazovaním v
prejednávanej veci neboli dostatočným spôsobom preukázané tvrdenia odporcu o
riadnej objednávke tovaru zo dňa 23.10.2006 a 27.10.2006. To znamená, že
samotné predloženie písomných objednávok bez preukázania ich doručenia, resp.
skutočnosti, že sa prejav vôle v nich obsiahnutý dostal do sféry navrhovateľa,
a to aj pre prípad ich tvrdeného telefonického uskutočnenia, a to aj
vychádzajúc z obsahu svedeckej výpovede svedka R. N., ktorú svedeckú výpoveď,
súd vzhľadom na zamestnanecký pomer svedka vo vzťahu k odporcovi pri absencii
ďalších podporných dôkazov nemohol považovať za dostatočne vierohodnú, súd
nepovažoval za dostačujúce. Súd tak nebolo umožnené prijať záver ani o
pravdivosti tvrdení odporcu o riadnych objednávkach, ale ani o tom, že by boli
nepravdivé. Z uvádzaného teda vyplýva, že odporca nepreukázal súdu základný
zákonný predpoklad uplatnenej vzájomnej pohľadávky, a to porušenie zmluvnej
povinnosti navrhovateľom, preto sa ďalej ostatnými zákonnými náležitosťami pre
priznanie nároku na náhradu škody ani ďalej nezaoberal.
V danom prípade súd považuje za potrebné ešte poukázať aj na tú skutočnosť, že
pokiaľ sa aj odporca odvolával na obchodné zvyklosti (a to bez ohľadu na to, že
v konaní nebola preukázaná ako písomná, tak ani prípadná ústna objednávka
tovaru), podľa ktorých sa objednávky uskutočňovali počas dlhodobého vzťahu
prevažne telefonicky, nič nemení na tom, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia §
264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ zmluva na obchodné zvyklosti výslovne
neodkazuje, môže sa na ne prihliadať, ale len pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom
zmluvy.
Rovnako pokiaľ odporca v priebehu konania aj poukázal na porušenie povinnosti
navrhovateľa oznámiť mu podľa zmluvy ukončenie výroby, čo malo byť rovnako
dôvodom neakceptácie tvrdených objednávok, súd sa týmto ďalej nezaoberal,
predovšetkým z dôvodu nepreukázania ich riadneho uskutočnenia s tým, že takáto
povinnosť predávajúcemu zo zmluvy zo dňa 1.3.2006 ani nevyplýva (čl. 6.3 zmluvy
zaväzuje k oznamovacej povinnosti kupujúceho).
Súd pre danú vec napokon poukazuje aj na citované ustanovenie § 379 Obchodného
zákonníka, kedy v konaní napokon nebola preukázaná predvídateľnosť tvrdenej
škody, keďže navrhovateľ nebol preukázateľným spôsobom upozornený odporcom na
to, že mu v prípade porušenia povinností hrozí škoda v podobe nároku zmluvného
partnera na zmluvnú pokutu.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, s poukazom na uvádzané, súd priznal
navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku v sume 194.868, 20 Kč spolu s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške 0, 1% denne zo sumy 194.868, 20 Kč od 22.12.2006 do
zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za
zaplatený súdny poplatok v sume 18.978, - Sk a trovy konania s poukazom na
ustanovenie § 137 Občianskeho súdneho poriadku ako hotové výdavky účastníka,
ktoré v danom prípade predstavovali uplatnené cestovné náklady v súvislosti s
účasťou na pojednávaniach dňa 10.10.2008 a 17.12.2008 pri ceste Kyjov - Trnava
a späť, ktoré súd priznal navrhovateľovi vo výške ceny cestovného lístka pri
použití hromadného dopravného prostriedku v sume 1.908, - Sk (1 cesta Kyjov -
Trnava a späť 954, - Sk) z dôvodu nedostatočne preukázanej uplatnenej výšky
navrhovateľom v súvislosti s použitím motorového vozidla (súdu nebola
zdokladovaná cena pohonných hmôt).
P o u č e n i e :
Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
-
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov,
-
ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
-
účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
-
v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
-
sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
-
účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom,
-
rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
-
súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
-
konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
-
súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté côkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
-
súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-
doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
-
rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný
dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Okresný súd Trnava,
dňa 17.12.2008
JUDr. Martina
Valentová
Sudca
