|
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agneše Čiernej a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Jany
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2000 sp. zn. 11 Co 74/99 a rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 18. decembra 1998 č.k. 8 C 22/96-135 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi na ďalšie konanie.
Odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde 3. novembra 1995 žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy a ďalšej dohody z 20. februára 1995 je neplatné. Uviedli, že žalovaný v odstúpení od zmluvy, urobenom 30. mája 1995, nepravdivo uviedol ako dôvod odstúpenia, že dosiaľ nedošlo k realizácii jeho vlastníckeho práva k predmetu kúpy a že nevedel o tom, že predávané strojové zariadenie bolo colnicou prepustené iba do záznamového obehu s určeným účelom jeho dočasného použitia.
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom z 11. júna 1996 č.k. 8 C 22/96-67 žalobe vyhovel a vyslovil, že žalovaný neplatne odstúpil od kúpnej zmluvy.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. novembra 1997 sp. zn. 11 Co 459/96 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 19. februára 1998 podal žalovaný a jeho manželka X. na okresnom súde vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy z 20. februára 1995 o kúpe strojového zariadenia na výrobu okien.
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom z 18. decembra 1998 č.k. 8 C 22/96-135 určil, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy z 20. februára 1995, uzavretej medzi žalobcami a žalovaným, je neplatné. Vzájomnú žalobu žalovaného a Evy Bobkovej o určenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach, konajúci o odvolaní žalovaného a rozsudkom z 23. mája 2000 sp. zn. 11 Co 74/99 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a neúspešným odvolateľom uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom potvrdzujúcom rozsudku tiež vyslovil, že proti nemu je dovolanie prípustné.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa majúc za to, že je správny. I on dospel k záveru, že zmluva o kúpe strojového zariadenia je platná. Mal nepochybné preukázané, že žalobcovia boli vlastníkmi predávaného strojového zariadenia; stali sa nimi na základe kúpnej zmluvy z 12. februára 1991, ktorou zariadenie odkúpili od firmy Instabau und Halndels AG 9434 Au. Podľa odvolacieho súdu bolo tiež preukázané, že strojové zariadenie žalovaný prevzal a že žalobcovia pred ním netajili, že zariadenie zaťažuje colný dlh. Žalovaný preto nedôvodné odstúpil od kúpnej zmluvy. Odvolací súd považoval svoje rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu „vzhľadom na prejudikovanie platnosti kúpnej zmluvy uzavretej 12. februára 1991, ako aj na to, že Colný úrad v Poprade opätovne vydal rozhodnutia o colnom dlhu pre Alfénu, s.r.o. i keď vlastníkom strojového zariadenia je iný subjekt" a z uvedených dôvodov podľa § 238 ods.3 písm. a/ O.s.p. pripustil proti nemu dovolanie.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaný a dovolanie.
Navrhli dovolaciemu súdu, aby zamietol žalobu žalobcov o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a aby na základe ich vzájomnej žaloby určil, že kúpna zmluva je neplatná (hoci dovolacie konanie sa spravuje kasačným princípom, t.j. rozsudok o dovolaní je buď zamietavý alebo zrušujúci - § 243b ods. 1 O.s.p.). Navrhli tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (hoci sa ním žiadna povinnosť neukladá). Prípustnosť dovolania vyvodzujú z ustanovenia § 238 písm. a/ O.s.p. (hoci je táto založená na ustanovení § 238 ods.3 písm.a/ O.s.p.). V opravnom prostriedku predovšetkým namietajú, že odvolací súd nesprávne ustálil, že žalobcovia boli vlastníkmi predávaného zariadenia. Tvrdia, že kúpna zmluva z 12. februára 1991, ktorou žalobcovia preukazovali svoje vlastníctvo, nemohla byť platná, pretože za predávajúcu firmu ju uzavrela osoba, ktorá nebola na tento úkon oprávnená. Navyše, odvolací súd opomenul pri svojom rozhodovaní podstatnú skutočnosť, a to, že strojové zariadenie, ktoré bolo prepustené v tuzemsku iba do colného režimu dočasného použitia, nemohlo byť scudzené. V súčasnosti plnenie zo zmluvy sa už stalo aj nemožným, pretože zariadenie bolo colnými orgánmi zabavené za účelom úhrady na ňom viaznúceho colného dlhu.
Žalobca 1/ navrhol dovolanie zamietnuť, pretože ním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 3 písm.a/ O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods.l veta za bodkočiarkou O.s.p.) a po jej preskúmaní v medziach určených ustanovením § 242 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že toto rozhodnutie nieje správne.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania, pokiaľ mali tieto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie nižších súdov nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti konania pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Dovolací súd pritom dospel k týmto zisteniam a záverom:
Žalobcovia žalobou podanou na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sa
Podľa ustanovenia § 9 ods.3 písm.c/ bod 12 O.s.p. krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach, bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písmena a) alebo b) spory zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických osôb a fyzických osôb vrátane sporov, v ktorých bola právomoc súdu Slovenskej republiky založená písomnou zmluvou účastníkov.
Za vzťahy vznikajúce z medzinárodného obchodného styku treba podľa dovolacieho súdu považovať okrem iných majetkové vzťahy, na základe ktorých došlo alebo má dôjsť za odplatu poskytovanú v akejkoľvek forme k prevodu vecného, záväzkového alebo iného práva alebo hospodárskej hodnoty medzi osobami, ktoré nemajú sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu. Na rozdiel od toho, za vzťahy vznikajúce v medzinárodnom obchodnom styku nie je možné považovať majetkové vzťahy, hoci vznikajúce medzi osobami, ktoré majú sídlo (bydlisko) na území rôznych štátov, ak tieto vzťahy sledujú uspokojovanie iba osobných potrieb aspoň jedného z ich účastníkov alebo iné vlastné potreby účastníka.
Z kúpnej zmluvy z 20. februára 1995 a z okolností jej uzavretia vyplýva, že táto nebola uzavretá za účelom uspokojovania osobných alebo iných vlastných potrieb žalovaného v Slovenskej republike. Z dosiaľ vykonaného dokazovania nepochybné vyplýva, že kúpené zariadenie malo byť používané na podnikateľskú činnosť žalovaného za účelom dosiahnutia zisku.
Vzhľadom na uvedené, do volací súd má za to, že v danej veci ide o spor zo
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a tiež zakladá samostatný dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p., aj vtedy, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak vo veci v prvom stupni namiesto krajského súdu konal okresný súd. Je totiž procesným právom účastníka, aby o jeho právach a povinnostiach rozhodol vecne a miestne príslušný súd.
Danú vec v prvom stupni prejednal a rozhodol Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, hoci na jej prejednanie bol vecne príslušný ako súd prvého stupňa krajský súd. Túto vadu neodstránil ani Krajský súd v Košiciach. Konanie súdov je tak postihnuté vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže vada rozhodnutia odvolacieho súdu je natoľko závažná, že ňou postihnuté rozhodnutie už len z tohto dôvodu nemôže obstáť, dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 časť vety za bodkočiarkou O.s.p.). Z tých istých dôvodov zrušil i rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 druhá veta O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať podľa § 104a ods. 2 O.s.p.
Pre ďalšie konanie krajského súdu, ako súdu prvého stupňa, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že je predčasný záver súdov nižších stupňov, že danú vec treba posúdiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že v danej veci ide o vzťah s medzinárodným prvkom, a daný právny vzťah neupravuje dvojstranná medzinárodná zmluva medzi Švajčiarskom a Slovenskou republikou, bude potrebné skúmať, či sa na neho nevzťahuje úprava obsiahnutá v mnohostrannej medzinárodnej zmluve, ktorej sú uvedené štáty účastníkmi, akou je napr. Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, oznámený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991, ktorý pre bývalú ČSFR nadobudol platnosť 1. apríla 1991 a ohľadne ktorého Slovenská republika 28. mája 1993, súčinnosťou od 1. januára 1993, uložila dokumenty o sukcesii a ktorý dohovor ratifikovalo 21. februára 1990 aj Švajčiarsko. Až po zistení, že daného vzťahu medzi účastníkmi a jeho jednotlivých zložiek a prvkov sa Dohovor OSN nedotýka (napr. článok 4 Dohovoru), bude potrebné zistiť príslušný právny poriadok na vec sa vzťahujúci podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§2 uvedeného zákona).
Už za súčasného stavu konania možno ale ustáliť, že nižšie súdy sa dopustili ďalšieho procesného pochybenia. Vyhoveli totiž žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, hoci žalobcovia v žalobe neuvádzali žiadne také rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyvodzovali neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu žalovaného. Neplatnosť odstúpenia od zmluvy nemožno zamieňať s jeho účinnosťou, ktorú úkon nadobúda vtedy, ak bol urobený opodstatnene, t.j. za podmienok ustanovených právnym predpisom alebo dohodnutých účastníkmi. Žalobcovia v skutočnosti popierali, že žalovaným uvádzané dôvody odstúpenia od zmluvy nie sú dané, t.j. že jeho odstúpenie od zmluvy nie je účinné. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že účinne odstúpiť možno len od platnej zmluvy. V danej veci bude preto potrebné predovšetkým vyriešiť otázku platnosti zmluvy z 20. februára, od ktorej mal žalovaný odstúpiť.
I keď to z hľadiska prípustnosti dovolania v danej veci nebolo určujúce (dovolenie bolo prípustné podľa § 237 písm. f /O.s.p. a tiež podľa § 238 ods.3 písm. a/ O.s.p.), dovolací súd nemohol nechať bez povšimnutia ani to, za akých okolností a podmienok rozhodol odvolací súd o prípustnosti dovolania proti svojmu rozhodnutiu.
Ustanovenie § 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p. zveruje odvolaciemu súdu oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti jeho rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné. Z požiadaviek na pripustenie dovolania rozhodnutím odvolacieho súdu vyplýva, že dovolanie môže byť pripustené len na riešenie právnych otázok, ktoré sú zásadného významu, prípustnosť dovolania musí byť vyslovená vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu a výrok o prípustnosti dovolania musí byť odôvodnený.
Možnosť vysloviť prípustnosť dovolania však neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený pripustiť dovolanie podľa svojej voľnej úvahy. Zákon mu dáva toto oprávnenie len výnimočne za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd preto musí v odôvodnení rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, pokiaľ nemá po právnej stránke zásadný význam celé rozhodnutie. V súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zruzumiteľnosti súdnych rozhodnutí potom musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť. Musí vysvetliť z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny práve ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. z úradnej moci.
Odvolací súd pripustil v danej veci dovolanie „vzhľadom na prejudikovanie platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12. 2. 1991, ako aj na to, že Colný úrad v Poprade opätovne vydal rozhodnutia o colnom dlhu pre Alfénu s.r.o. i keď vlastníkom strojového zariadenia je iný subjekt". Takéto vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami. Nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené. Nevyplýva z neho, prečo považuje odvolací súd z hľadiska predmetu konania (neplatnosť kúpnej zmluvy a odstúpenie od zmluvy) za potrebné riešenie otázky colného dlhu v dovolacom konaní, navyše ktorú otázku v odôvodnení svojho rozsudku sám ani neriešil.
K vzniku colného dlhu pre Alfénu , s.r.o., dovolací súd iba poukazuje na ustanovenie § 196 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z.z. (Colný zákon), podľa ktorého dlžníkom tohto dlhuje deklarant.
K „prejudikovanej platnosti kúpnej zmluvy z 12. 2. 1991" dovolací súd poznamenáva, že riešenie (predbežnej) otázky platnosti uvedenej zmluvy mohlo byť skutočne dôležité pre konečné rozhodnutie veci, závery odvolacieho súdu v tomto smere však nemôžu obstáť, a to z toho jednoduchého dôvodu, že odvolací súd nemohol posudzovať platnosť tejto zmluvy (uzavretej vo Švajčiarsku medzi švajčiarskymi podnikateľskými subjektmi) podľa práva platného v Slovenskej republike.
Z uvedených dôvodov dovolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2001.
JUDr. Agneša Č i e r n a, v. r. predsedníčka senátu |
|
|
||
|
|
||