OS NR - 27Cb/203/2005sk en
ROZSUDOK
v mene Slovenskej republiky
[English version]
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci navrhovateľky : J. Š. - A., U Š. K. XXXX/XX, . O., Č. R., IČ : XXXXXXXX proti odporcovi : L. L., s.r.o., Š. XX, N., IČO : XXXXXXXX, . o zaplatenie sumy 754.298, - Kč, spolu so zmluvnou pokutou 54.838, - Kč, takto
t a k t o :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 754.298, -Kč a nahradiť jej trovy konania 45 679, - Sk a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh zamieta.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 19.9.2005 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť jej kúpnu cenu dodaného tovaru 754.298, - Kč, spolu so zmluvnou pokutou 54.838, - Kč a nahradiť jej trovy konania.
Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že účastníci konania na základe objednávky odporcu zo dňa 7.6.2005 a zo dňa 23.6.2005 uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka dodala odporcovi textilný tovar a to v dňoch 14.6.2005, 7.7.2005 a 25.7.2005. Tovar prevzal osobne zástupca firmy odporcu, pričom prevzatie tovaru potvrdil svojim podpisom a pečiatkou firmy odporcu na faktúrach, ktoré boli vystavené v tých istých dátumoch. Odporca však za dodaný tovar navrhovateľke dohodnutú a vyfakturovanú kúpnu cenu nezaplatil. Preto si navrhovateľka uplatnila súdnou cestou aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorú vyčíslila v sume 54.838, - Kč.
Na pojednávanie stanovené na 29.6.2006 sa dostavila navrhovateľka. Neprítomný bol odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané podľa § 48 ods. 2 O.s.p.. Preto súd pojednával v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2, O.s.p..
Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu na začatie konania v plnom rozsahu. Súčasne uviedla, že sa niekoľkokrát pokúšala vo veci s odporcom dohodnúť, za týmto účelom navštívila aj firmu odporcu, avšak neúspešne. Čo sa týka zmluvnej pokuty , k tomuto uviedla , že táto medzi účastníkmi konania dohodnutá písomne nebola. Taktiež uviedla, že účastníci zmluvného vzťahu nemali dohodnuté, podľa akého právneho poriadku / či podľa pr.por. Č. R., alebo S. R./ sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výzvou na úhradu, s výzvou k úhrade pohľadávky z 10.7.2005, fa.č. 0591, fa.č. 0585, fa.č. 05072, faxové objednávky čl. 12 až 16, výpis z OR odporcu, výpis zo ŽR navrhovateľa, ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav, ktorý posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Z tvrdenia navrhovateľky, ktoré odporca nijakým spôsobom nespochybnil a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že odporca si u navrhovateľky objednal tovar, ktorý tovar mu navrhovateľka dodala a kúpnu cenu vyfakturovala fa. č. 05091, splatnou 5.8.2005 na sumu 410.050, - Kč, fa.č. 05085, splatnou 18.7.2005, na sumu 294.260, - Kč a fa.č. 05072, splatnou 28.6.2005, na sumu 49.988, - Kč. Tovar prevzal osobne zástupca odporcu, pričom prevzatie tovaru potvrdil svojim podpisom a pečiatkou firmy odporcu na jednotlivých faktúrach.
Navrhovateľka, občianka Č. R., podnikajúca v Č. R. a odporca ako právnická osoba so sídlom v S. R., teda uzavreli na základe objednávky odporcu kúpnu zmluvu, v súlade s ktorou navrhovateľka dodala odporcovi ním objednaný tovar, cenu ktorého mu vyfakturovala vyššie uvedenými faktúrami, pričom odporca vyfakturovanú splatnú kúpnu cenu tovaru doposiaľ navrhovateľke neuhradil.
Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je S. R. viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú: kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území S. R. bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Kúpna zmluva v praxi domáceho aj medzinárodného obchodu predstavuje najčastejšie používaný a najvýznamnejší typ zmluvy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na základ tejto zmluvy dochádza medzi nimi k výmene veci (tovaru) za peniaze.
Úprava kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku v podstate zodpovedá právnej úprave v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, prijatom na diplomatickej konferencii vo Viedni v roku 1980(ďalej len Viedenský dohovor, publikovaný v oznámení MZV č. 160/1991 Zb.). S. R. aj Č. R. sú účastníkmi tohto Viedenského dohovoru.
Podľa článku 1 Viedenského dohovoru, tento dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch,
a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi alebo
b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
Účastníci kúpnej zmluvy môžu použitie Viedenského dohovoru pre ich zmluvu vylúčiť. Ak účastníci kúpnej zmluvy zamýšľajú uskutočniť takéto vylúčenie odporúča sa, aby v kúpnej zmluve dohodu výslovne vyjadrili v tom zmysle, že vylučujú aplikáciu Viedenského dohovoru alebo niektorého konkrétneho ustanovenia.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že účastníci konania, t.j. zmluvné strany kúpnej zmluvy, v tomto prípade aplikáciu Viedenského dohovoru vylúčili. Preto súd posudzoval uzavretie kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami vyššie uvedeného Viedenského dohovoru.
Podľa čl. 4 veta prvá Viedenského dohovoru tento dohovor upravuje uzavretie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy.
Ako už bolo uvedené, účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej uzavretie bolo v súlade s Viedenským dohovorom.
Navrhovateľka ako predávajúca dodala odporcovi ním objednaný tovar a odporca ako kupujúci bol povinný v súlade s čl. 55 Viedenského dohovoru zaplatiť kúpnu cenu v súlade so zmluvou, čo však doposiaľ neurobil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, čo sa týka jej nároku na zaplatenie kúpnej ceny bol podaný dôvodne a preto rozhodol tak, že odporcu zaviazla na úhradu tejto kúpnej ceny vo výške 754.298, - Kč.
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania okrem zaplatenia kúpnej ceny domáhala aj zaplatenia zmluvnej pokuty 54.838, - Kč, z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu zo záväzkového vzťahu / nezaplatil splatnú kúpnu cenu/, ktorú zmluvnú pokutu však účastníci konania dohodnutú písomne nemali.
Vyššie uvedený Viedenský dohovor neupravuje inštitút zmluvnej pokuty, preto súd pri posudzovaní navrhovateľkou uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vychádzal zo zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov.
V zmysle § 10 ods. 1 Zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom použitie ktorého zodpovedá rozumného usporiadaniu daného vzťahu.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a) Zák.č. 97/1963 Zb. pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú kúpne zmluvy právom miesta kde je sídlo predávajúceho v čase uzavretia zmluvy.
Podľa §-u 1 ods. 2 veta prvá a druhá Obch. zák. Č. R., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Obč. práva.
Podľa §-u 544 ods. 1 Obč. zák. Č. R., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §-u 544 ods. 2 . Obč. zák. Č. R., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ako už bolo uvedené, navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala aj zaplatenia zmluvnej pokuty 54.838, - Kč. Účastníci zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu v zmysle vyššie uvedenej zákonnej úpravy písomne dohodnutú nemali, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vyššie a nárok navrhovateľky v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 54.838, - Kč ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka si uplatnila trovy konania v sume 53.115, - Sk , ktoré predstavujú súdny poplatok za návrh. Navrhovateľka sa v konaní pôvodne domáhala zaplatenie kúpnej ceny 754.298, - Kč, spolu so zmluvnou pokutou 54.838, - Kč. Súd považoval návrh na začatie konania dôvodný v časti o zaplatenie 754.298, - Kč / t.j. 93 % z celkovej žalovanej sumy/ a v tejto časti bola navrhovateľka úspešná. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 54 838, - Kč / t.j. 7% z celkovej žalovanej sumy / navrhovateľka úspešná nebola, v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Z uvedeného je teda zrejmé , že úspešnejšia v konaní bola navrhovateľka, čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľky na náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 86 % / 93% -7%/ zo sumy 53 .115, - Sk, t.j. 45 679, - Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Okresný súd Nitra, dňa 29.6.2006
Mgr. Božena Csibrányiová
sudkyňa