KS NR - 26Cob/108/2005sk en

UZNESENIE

[English version]

 

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: I. S. s. r.o. R., so sídlom v R., Š. XXX, . IČO: XX. XXX. XXX, . zast. JUDr. Z. Š., advokátkou v B., J. C. H. XX, . proti žalovanému: Ing. M. K. - S., s miestom podnikania v K., V. O. XX/X, . IČO: XX. XXX. XXX, . zast. JUDr. O. T., advokátom v K., D. N. XX, . o zaplatenie 1.438.853, 60 Sk s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 19.4.2005, č. k. 5Cb 15/2004-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Komárne č.k. 5Cb 15/2004-134 z r u š u j e  a vec   v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu a zároveň ho zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 167.024, - Sk k rukám jeho právneho zástupcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1.438.853, 60 Sk s prísl. a trovy konania. Žalobca sa tohto finančného nároku domáhal z dôvodu, že žalovaný mu doteraz neuhradil celú kúpnu cenu za dodaný tovar, a to za KEG sudy. Pre včasne podaný odpor s odôvodnením súd prvého stupňa v plnom rozsahu zrušil platobný rozkaz č.k. 20Rob 4/02-18 zo dňa 19.3.2002 a na nariadenom pojednávaní zamietol návrh žalobcu. Svoje zamietajúce rozhodnutie bližšie odôvodnil jednak zákonnými ustanoveniami §§ 409 ods. 1, 411, 417, 417, 420 ods. 2 a 3, 428 a 436 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a jednak tým, že vykonaným dokazovaním mal za to, že tovar (KEG sudy tlakovina na šumivé nápoje 50 l) dodaný žalobcom žalovanému, nespĺňal v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy vymienené vlastnosti. Tieto sudy, ktoré sú na našom trhu používané ako merná jednotka, mali byť ako meradlo riadne schválené a predávajúci (žalobca) mal takéto ocajchovanie zabezpečiť. Keďže tak neučinil, a to ani v primeranej lehote do 29.1.2001 určenej žalovaným v liste zo dňa 22.1.2001 a túto vadu neodstránil, tovar bol nespôsobilý na užívanie k svojmu účelu ako mernej jednotky. Preto si žalovaný v liste zo dňa 28.10.2001 uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 30%. Súd prvého stupňa z uvedeného vyvodil, že vytknutie tejto vady žalovaným a jeho nárok na poskytnutie primeranej zľavy 30% z kúpnej ceny bolo dôvodné. Preto mal súd za to, že žalovaným uplatnená zľava prevyšuje žalobcom uplatnený nárok a jednostranným započítaním zo strany žalovaného došlo k zániku pohľadávky žalobcu.

Proti tomuto rozsudku, podal žalobca odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že on ako predávajúci dodával žalovanému ako kupujúcemu sudy od roku 1999 len ako obaly na prepravu. Mal za to, že žalovaný neuhradil zbytok ceny len z dôvodu, že mu prišla kontrola zo S. M. I. (ďalej len SMI ), ktorá mu zakázala používať ním dodané sudy KEG 50 l ako meradlo objemu a ani dodatočne nechcela tieto sudy schváliť ako meradlo, nakoľko nespĺňajú náležitosti meradiel. Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanom odvolaní, žiadala zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Bližšie k veci uviedla, že zmluva na dodávku sudov bola uzatvorená dňa 24.3.2000, o čom predložila fotokópiu listiny k záväzným objednávkam.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol v ňom, že žalobca pri predaji KEG sudov porušil zákon o metrológii č. 142/2000 Z. z.. Žalobca nedisponoval platným overením a sudy neboli ako meradlo schválené. Tiež poukázal aj na vyhlášku č. 210/2000 Z. z., ktorá v prílohe č. 1 zaraďuje KEG sudy 30 l a 50 l do určených meradiel podľa objemu. Uviedol, že on sám chcel, aby dodatočne S. M. Ú. schválil predmetné sudy ako meradlo, ale keďže žalobca mu nedodal potrebné doklady, inšpektorát sudy neschválil, a z toho dôvodu ich nemôže používať ako mernú jednotku. Preto navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Na odvolacom pojednávaní svoje vyjadrenie k odvolaniu doplnil v tom smere, že v zmysle § 10 ods. 4 a 5 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách výrobkov a posudzovaní zhody, distribútor nesmie distribuovať výrobok, ktorý môže ohroziť záujmy tretích osôb. Zdôraznil, že on ústne u bývalého konateľa žalobcu p. L. reklamoval výrobky už dňa 31.10.2000, teda hneď v ten deň ako mu kontrola zakázala používať sudy ako meradlá. Následne reklamáciu urobil aj písomne, a to dňa 22.1.2001. Uviedol, že v tomto medziobdobí od novembra 2000 do januára 2001 medzi účastníkmi konania prebiehali rokovania vzhľadom na tento predmet sporu. Taktiež poukázal na to, že vo vyhláške č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole je uvedené, že sudy KEG patria medzi druhy určených meradiel schváleného typu z prvotných overení. K objednávke predloženej žalobcom na odvolacom pojednávaní uviedol, že išlo o záväznú objednávku, ale bola to len čiastočná objednávka.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) podľa § 212 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo, na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 221 ods. 1 OSP v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odvolacieho spisu vyplýva, ako aj zo zhodných výpovedí účastníkov konania na odvolacom pojednávaní, že medzi nimi prišlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal žalobca ako predávajúci v zmysle dielčích objednávok dodávať žalovanému ako kupujúcemu KEG sudy. Na základe objednávok dodal žalobca žalovanému KEG sudy a za ich dodanie mu vyúčtoval faktúrou č. 2000/07/3030 sumu 627.669, - Sk, z ktorej žalovaný uhradil sumu 117.369, - Sk a faktúrou č. 2000/07/3029 sumu 1.036.152, - Sk, z ktorej žalovaný uhradil sumu 193.752, - Sk. Z týchto fakturovaných súm žalovaný neuhradil žalobcovi spolu sumu 1.352.700, - Sk. Okrem toho faktúrou č. 2001/08/01 zo dňa 17.1.2001 žalobca žalovanému za tieto neuhradené faktúry vyúčtoval v zmysle § 369 ObZ úrok z omeškania v celkovej výške 86.153, 60 Sk. Z odvolacieho spisu, najmä z predložených listinných dokladov tiež vyplynulo, že dňa 31.10.2000 vykonal S. M. I. B., pobočka N., v sídle žalovaného kontrolu používaných meradiel. Záver tejto kontroly znel, že používané sudy KEG s objemom 50 litrov schváleného typu v čase konania kontroly neboli platne overené. Z tohto dôvodu S. M. I. vo svojom protokole č. P17/5/00 zo dňa 31.10.2000 zakázal používanie uvedených sudov na meranie. Zákaz mal platiť až do odstránenia závad. O odstránení závad mal žalovaný povinnosť písomne informovať S. M. I..

Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 ObZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 420 ods. 2 ObZ ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

Podľa § 422 ods. 1 ObZ ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

Podľa § 428 ods. 1 ObZ právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,

b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo

c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 428 ods. 2 ObZ na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Podľa § 428 ods. 3 ObZ účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 436 ods. 1 ObZ ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:

a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,

c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo

d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 ObZ voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 436 ods. 3 ObZ ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

Podľa § 436 ods. 4 ObZ popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Podľa § 437 ods. 1 ObZ ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 437 ods. 2 ObZ dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

Podľa § 437 ods. 3 ObZ ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

Podľa § 437 ods. 4 ObZ dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 437 ods. 5 ObZ ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

Podľa § 439 ods. 1 ObZ nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

Podľa § 439 ods. 2 ObZ kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.

Podľa § 439 ods. 3 ObZ ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.

Podľa § 439 ods. 4 ObZ do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení Obchodný zákonník vyžaduje, aby kupujúci riadne a včas oznámil zistené vady predávajúcemu. V § 428 ods. 1 ustanovuje lehoty na oznámenie - reklamáciu vád. Kupujúci je povinný vady oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil alebo ich mal zistiť. Pod pojmom bez zbytočného odkladu sa považuje lehota 8 dní, a to podľa výkladu obdobného výrazu obsiahnutého v čl. 39 Viedenského dohovoru, kde sa ukladá kupujúcemu povinnosť oznámiť vady predávajúcemu v "primeranej lehote" po tom, čo ich zistil alebo mal zistiť, pričom primeranou lehotou sa rozumie osem dní. Podľa Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru včas, jeho právo zo zodpovednosti za vady mu v súdnom, resp. rozhodcovskom konaní nemožno priznať. Súd musí prihliadnuť na následky zmeškania reklamačnej lehoty, t.j. kupujúcemu neprisúdi uplatnené právo zo zodpovednosti za vady iba na základe námietky predávajúceho, že kupujúci si svoju povinnosť oznámiť vady nesplnil včas.

Podľa odseku 3 predávajúci sa nemôže dovolávať právnych následkov zmeškania reklamačných lehôt uvedených v ustanoveniach odsekov 1 a 2, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru. Sem patrí najmä prípad, keď predávajúci zamlčal kupujúcemu vady tovaru.

Súd prvého stupňa sa nezaoberal vznesenou námietkou žalobcu, že žalovaný neoznámil vady tovaru včas. Poukázal na list zo dňa 28.10.2001, ktorý bol jemu adresovaný pod označením Stanovisko k nedoriešeným prípadom dodávok KEG sudov, v ktorom sa od žalovaného prvýkrát dozvedel o tom, že sudy mali nejaké vady. Súd sa však nevysporiadal ani so skutočnosťou, že na druhej strane zase žalovaný poukazoval na to, že listom zo dňa 22.1.20001 (označeným ako Vyjadrenie k výzve na úhradu záväzkov), adresovaným spoločnosti D. I., spol. s r.o., p. R. P., oznámil vady KEG sudov. Súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Hoci v tejto súvislosti žalobca sám v konaní uvádzal, že sa o vadách dozvedel skôr než v októbri 2001, súd sa vôbec nezaoberal objasnením, či sa tak stalo už na základe predmetného listu zo dňa 22.1.2001 alebo ústne ešte v deň vykonania kontroly SMI dňa 31.10.2000, ako to zase uviedol žalovaný na odvolacom pojednávaní. Preto úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie práve ohľadne týchto skutočností. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa vykoná opätovným výsluchom bývalého konateľa L.. Tento v pôvodnom konaní pred dožiadaným súdom vypovedal, že si dobre pamätal, že prebehla kontrola SMI aj vo firme žalovaného a následne potom im žalovaný vytkol vady tohto dodaného tovaru. Tiež uviedol, že v krátkom slede za sebou prebehli kontroly v ich firme aj vo firme žalovaného s tým, že žalovaný im potom vytkol vady tovaru. Preto súd prvého stupňa výsluchom tohto svedka ustáli záver, aké obdobie mal bývalý konateľ na mysli pod pojmami ako následne potom a v krátkom slede . Súd na základe takto doplneného dokazovania ustáli, kedy naozaj prišlo k reklamácii KEG sudov, teda či vada neocajchovania sudov bola žalobcovi oznámená včas v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. V prípade, že súd prvého stupňa dôjde k záveru, že žalovaný skutočne podal žalobcovi relevantné oznámenie o vadách KEG sudov v správe o vadách tovaru a takúto notifikáciu aj v zmysle § 428 ObZ v spojení s čl. 39 «Viedenského» «dohovoru» včas uskutočnil, bude sa následne zaoberať aj tým, či žalovaný žalobcovi napokon aj nároky z vád tovaru oznámil, a to najneskoršie bez zbytočného odkladu po ich oznámení (§ 436 ods. 1 a 2 ObZ). Pri určení nárokov žalovaného z vád tovaru bude súd najskôr posudzovať, či zo strany žalobcu vôbec prišlo k porušeniu jeho povinností ako predávajúceho, a ak áno bude pritom vychádzať z kritérií podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvy. Súd preto posúdi, či prišlo k podstatnému (§ 436 ObZ) alebo k nepodstatnému porušeniu zmluvy (§ 437 ObZ). O podstatné porušenie kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho (žalobcu) pôjde vtedy, ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel, že druhá strana nebude mať záujem na plnení predávajúceho pri takomto porušení zmluvy alebo ak to v tomto čase bolo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, rozumné predvídať. Ak nebudú uvedené kritériá podstatného porušenia zmluvy splnené, pôjde o nepodstatné porušenie. V pochybnostiach súd bude musieť predpokladať, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Za predpokladu, že žalovaný vady tovaru reklamoval včas, riadne a ustanoveným spôsobom, súd bude ďalej postupovať podľa § 439 ObZ. Vysporiada sa najmä s tým, kedy a akým spôsobom si žalovaný uplatnil nárok z vád tovaru vo forme zľavy z kúpnej ceny. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že predpoklad oprávnenosti tohto nároku z vád tovaru musí byť dokázaný tým, že aj oznámenie voľby predávajúcemu (žalobcovi) bolo učinené vo včas odoslanej reklamácii vád alebo bez zbytočného odkladu po tejto reklamácii. Potom súd prvého stupňa bude pri posudzovaní žalovaným uplatnenej 30%- nej zľavy z kúpnej ceny presne postupovať podľa § 439 ods. 1 ObZ. Nárok na zľavu z kúpnej ceny bude musieť zodpovedať rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Preto pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaným uplatnená 30%-ná zľava prevyšuje žalobcom uplatnený nárok a jednostranným započítaním zo strany žalovaného došlo k zániku pohľadávky žalobcu, toto odôvodnenie je absolútne nepreskúmateľné z hľadiska kritérií uvedených v § 439 ods. 1 ObZ. Jednostranné započítanie nároku na zľavu z kúpnej ceny oproti nároku predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny musí vychádzať z presne vyčísleného rozdielu kúpnej ceny tovaru bez vád a kúpnej ceny tovaru s vadami. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poznamenáva, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.438.853, 60 Sk vyplýva z neuhradených faktúr č. 2000/07/3030 na sumu 627.669, - Sk, č. 2000/07/3029 na sumu 1.036.152, - Sk a č. 2001/08/1 na sumu 86.153, 60 Sk. Faktúra č. 2001/08/1 je vyčíslením príslušenstva pohľadávok (úroku z omeškania) do 17.1.2001 vyplývajúceho z neuhradených faktúr č. 2000/07/3030, č.2000/07/3029 a č. 2000/07/2090. Kapitalizovanie úrokov z omeškania z neuhradenej faktúry č. 2000/07/2090 (vystavená na sumu 200.000, - Sk) vo výške 7.700, - Sk, ktoré je tiež súčasťou faktúry č. 2001/08/1, však nie je predmetom samotného žalobného návrhu. Tento rozpor, ktorý spočíva v nepreskúmateľnosti obsahu žaloby s predloženým listinným dôkazom, bude musieť súd prvého stupňa pri posudzovaní zľavy z kúpnej ceny žalovaným a nároku žalobcu, tiež odstrániť a vysporiadať sa sním.

Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. a/ OSP zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude, aby doplnil dokazovanie v naznačenom smere a tiež, aby opätovne rozhodol o trovách konania v súvislosti s vyššie uvedeným.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Krajský súd v Nitre, dňa 3.11.2005

JUDr. Roman Greguš

predseda senátu