KS ZA - 22Cb/44/2004sk en

ROZSUDOK
v mene Slovenskej republiky
[English version]

Krajský súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Čanádyovou v obchodnoprávnej veci navrhovateľa B. C., s.r.o. so sídlom Č. XX/XX, . XXX. XX B., IČO: XXX. XXX. XX, . Č. R. proti odporcovi P. S., nar. XX.. X.. XXXX, . trvale bytom N.. Ľ. F. XXXX/X, . XXX. XX. Ž., IČO: XXX. XXX. XX, . S. R. o zaplatenie 40 160, - Kč s príslušenstvom rozhodol

t a k t o :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 40 160, - Kč s 2% úrokom z omeškania od 4. 7. 2000 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2 515, - Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1. 7. 2004, ktorý bol doručený na Okresný súd v Žiline dňa 8. 7. 2003, domáhal zaplatenia ceny za dodanie tovaru, účtovaného faktúrou č.2000027 z 12. 6. 2000, s termínom splatnosti 3. 7. 2000 vo výške 40 160, - Kč, ktorou si účtoval navrhovateľ cenu za dodanie tovaru. So žalovanou istinou si uplatnil 2% ročný úrok z omeškania od 4. 7. 2000 až do zaplatenia.

Navrhovateľ preukazoval dôvodnosť podaného návrhu predložením faktúry č.2000027, colnej deklarácie č.20162110-18275-6, predložením faxového podania objednávky odporcu č.002/2000 zo dňa 16. 3. 2000 a predložením dodacieho listu č.200523/H zo dňa 12. 6. 2000.

Odporca v konaní tvrdil, že predmetná pohľadávka prešla na firmu G. s.r.o., P. XX, . B., IČO: XX. XXX. XXX, . nakoľko zmluvou o predaji podniku odporca ako predávajúci uvedenej obchodnej spoločnosti ako kupujúcemu previedol celý svoj podnik, zmluva bola uzavretá 28. 12. 2001. Preukazoval tú skutočnosť, že súčasťou záväzkov odporcu bola aj predmetná pohľadávka navrhovateľa, uplatnená v tomto konaní. Odporca v konaní nespochybnil, že podpísal objednávku č.002/2000 zo dňa 16. 3. 2000, že za odporcu konal a preberal tovar jeho pracovník uvedený na dodacom liste č.200523/H zo dňa 12. 6. 2005. Neuviedol skutkové dôvody ani dôkazy, ktorými by preukazoval, že účtovanie žalovanej istiny predmetnou faktúrou nie je dôvodné.

Okresný súd v Žiline dňa 18. 8. 2004 postúpil vec titulom vecnej a miestnej príslušnosti tunajšiemu súdu na konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi v spise a zistil tento skutkový stav.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, s poukazom na tvrdenia odporcu v konaní, že neformálnym spôsobom odporca ako živnostník objednal objednávkou č. 002/2000 zo dňa 16. 3. 2000 u navrhovateľa tovar a to medzi iným aj výťahový adaptér VTA 971/V2 v počte 4 kusov. Z výpovede odporcu v konaní súd nemal sporným, že by predmetná objednávka nebola zrealizovaná, že by tovar odporca neprevzal. Odporca taktiež nespochybnil žiadnym skutkovým tvrdením, ani dôkazmi, že by účtovanie ceny vo faktúre č.2000027, vystavenej dňa 12. 8. 2000, s termínom splatnosti 3. 7. 2000 na sumu 40 160, - Kč nebolo dôvodné, predmetnou faktúrou navrhovateľ účtoval odporcovi 4 kusy výťahového adaptéra VTA 971/V2. Taktiež v konaní nebolo sporné, že predmetná faktúra bola doručená odporcovi prostredníctvom pracovníka odporcu, ktorý podpisom potvrdil na predmetnej faktúre č.2000027 jej prevzatie, jednalo sa o pracovníka odporcu F.. Z predloženej colnej deklarácie 20162110-18275-6 súd mal preukázané, že predmetný tovar prešiel hranicami ČR a SR.

Z obsahu predložených listinných dôkazov súd ďalej zistil, že zmluvou o predaji podniku predávajúci - odporca predal kupujúcemu - obchodnej spoločnosti G. s.r.o., B. zmluvou z 28. 12. 2001 svoj podnik vrátane aktív a pasív. Prílohou tejto zmluvy bola špecifikácia okrem iného aj záväzkov odporcu za rok 2000, v sumáre týchto záväzkov súd zistil, že v zozname záväzkov sa nachádza aj pohľadávka navrhovateľa v sume 40 160, - Kč.

Z obsahu spisu súd mal preukázané, vzhľadom aj na tvrdenia odporcu v konaní, že pôvodne medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim v roku 2000 bola uzatvorená neformálnym spôsobom kúpna zmluva. Súd dospel k záveru, že došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o predaji tovaru a vzniklo v roku 2000 navrhovateľovi proti odporcovi právo na zaplatenie ceny tovaru za dodaný tovar, ktorého cena bola účtovaná faktúrou č.2000027 z 12. 6. 2000 v sume 40 160, - Kč, pri aplikácii článku 23, 53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, publikovanú ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č.160/91 Zb. v Zbierke zákonov. Nakoľko však v konaní bolo preukázané, že zmluvou o predaji podniku zo dňa 28. 12. 2001 odporca predal svoj podnik tretej osobe, obchodnej spoločnosti G. s.r.o., B., účastníkom záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom, čo sa týka účtovania kúpnej ceny faktúrou č.2000027 z 12. 6. 2000, sa stala namiesto odporcu obchodná spoločnosť G. s.r.o., B..

Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

Podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

S poukazom na ustanovenie § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka platného a účinného na území SR, súd dospel k záveru (zmluva o predaji podniku bola uzavretá medzi odporcom a G. s.r.o., B., slovenskými podnikateľmi), že nároky zo zmluvy o predaji podniku súd posudzoval podľa hmotného práva platného a účinného na území SR a dospel k záveru, že s uzavretím zmluvy o predaji podniku odporca prestal byť účastníkom záväzkového vzťahu na strane kupujúceho s navrhovateľom, uplatneného z kúpnej zmluvy, na základe ktorej si navrhovateľ voči odporcovi v návrhu uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Odporca sa stáva zo zákona, podľa názoru súdu, ručiteľom vo vzťahu k navrhovateľovi, nakoľko za nesplnené záväzky (§ 477 ods. 3 Obchodného zákonníka účinný v SR) odporca za kupujúceho G. s.r.o., B. až do ich splnenia zo zákona ručí. Z uvedených dôvodov súd titulom ručiteľského záväzku zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny 40 160, - Kč a priznal aj 2% ročný úrok z omeškania od 4. 7. 200 až do zaplatenia. V časti priznania úroku z omeškania súd priznal uvedený úrok v súlade s ustanovením § 735 Obchodného zákonníka platného a účinného na území ČR k 3. 7. 2000, a to z toho dôvodu, že dospel k záveru, že výška uplatneného 2% ročného úroku z omeškania je v súlade s výškou úrokov, za ktoré sa poskytovali úvery v sídle odporcu ku dňu omeškania (§ 121 O.s.p.) Obchodným zákonníkom v roku 2000 v ČR a z tohto dôvodu dospel k záveru, že vzniká navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od 4. 7. 2000, kedy sa dostal prvýkrát pôvodne ešte vtedy odporca ako kupujúci do omeškania s riadnym a včasným zaplatením účtovanej kúpnej ceny, ktorej splatnosť bola stanovená k 3. 7. 2000, pričom uvedený termín splatnosti ešte pôvodne v čase existencie záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, odporca nespochybnil. Z uvedených dôvodov súd aplikoval ust. § 735 Obchodného zákonníka účinného v ČR z dôvodu, že Dohovor neobsahuje konkrétnu právnu úpravu týkajúcu sa uplatnenia úrokov z omeškania v súvislosti s medzinárodnou kúpou. Pričom k aplikácii hmotného práva ČR (§ 735 Obchodného zákonníka) došlo v súlade s ust. § 10 ods. 2 písm. a/ zák.č. 97/1963 Zb. účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy (r.2000). Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ mal plný úspech v spore, pri aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p. súd mu priznal plnú výšku náhrady trov konania. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania iba vo výške zaplateného súdneho poplatku z návrhu v čiastke 2 515, - Sk, iné trovy priznať nežiadal, z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi, ktorý mal úspech v spore, proti odporcovi, ktorý úspech v spore nemal, priznal titulom trov konania čiastku 2 515, - Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súd v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.

Krajský súd Žilina, dňa 6.3.2006

JUDr. Erika Čanádyova

Predseda senátu