OS BJ - 1Cb/381/2006sk en

ROZSUDOK
v mene Slovenskej republiky
[English version]  

 
r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000, -PLN so 14, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.188, -PLN od 23.11.2004 do 3.1.2005, zo sumy 9.188, -PLN od 4.1.2005 do 31.5.2005, zo sumy 7.000, -PLN od 1.6.2005 do 9.6.2005, zo sumy 5.000, -PLN od 10.6.2005 až do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 25.196-Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. I.P. G..

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.11.2006 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.000, -PLN spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14, 5% ročne zo sumy 19.188, -PLN od 23.11.2004 do 3.1.2005, zo sumy 9.188, -PLN od 4.1.2005 do 31.5.2005, zo sumy 7.000, -PLN od 1.6.2005 do 9.6.2005, zo sumy 5.000, -PLN od 10.6.2005 až do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu žalovaným nezaplateného zvyšku ceny za žalobcom dodaný tovar. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovanému dodal tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal s faktúrou č.1176/04/MG zo dňa 15.11.2004 na sumu 19.188, -PLN so splatnosťou 22.11.2004, z ktorej žalovaný uhradil dňa 3.1.2005 sumu 10.000, -PLN, dňa 31.5.2005 sumu 2.188, -PLN a dňa 9.6.2006 sumu 2.000, -PLN. Zvyšok ceny vo výške 5.000, -PLN žalovaný podľa tvrdenia žalobcu ku dňu podania žaloby na súd nezaplatil, napriek výzve k zaplateniu zo dňa 12.7.2005.

Dňa 14.2.2007, pred prvým pojednávaním bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie žalobcu, ktorým upravil petit žaloby tak, že voči žalovanému sa domáhal zaplatenia sumy 5.000, -PLN so 14, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.188, -PLN od 23.11.2004 do 3.1.2005, zo sumy 9.188, -PLN od 4.1.2005 do 31.5.2005, zo sumy 7.000, -PLN od 1.6.2005 do 9.6.2005, zo sumy 5.000, -PLN od 10.6.2006 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

V súlade s ustanovením § 41 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku súd toto písomné podanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby.

Podľa § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14, 5% zo sumy prevyšujúcej 5.000, -PLN od 10.6.2005 do 9.6.2006 vzatá späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, v zmysle ustanovenia § 96 odsek 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie v tejto časti bez ďalšieho zastavil.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 5.3.2007 sa žalovaný nedostavil, napriek tomu, že mal predvolanie naň doručené riadne a včas, dňa 23.1.2007. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, k žalobe sa nevyjadril ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vec prejednal v jeho neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe, po jej čiastočnom späťvzatí trval. Uviedol, že svojho nároku sa domáha na základe kúpnej zmluvy uzavretej ústnou formou, a to na základe ústnej objednávky žalovaného. Tvrdil, že dodal žalovanému tovar uvedený v predloženej faktúre, ktorý žalovaný riadne a včas prevzal, čoho dôkazom je aj podpis žalovaného na predmetnej faktúre a odtlačok jeho firemnej pečiatky, pričom dodávku tovaru žalovaný podľa žalobcovho tvrdenia nikdy nereklamoval, napriek uplynutiu lehoty splatnosti dohodnutej tak, ako je to uvedené vo faktúre však kúpnu cenu v celom rozsahu nezaplatil, plnil len čiastočne, ako to vyplýva z výpisov z účtu žalobcu. Žalobca tvrdil, že žalovaný bol na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny viackrát urgovaný, avšak bezúspešne, pričom uviedol, že výšku kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá tak, ako je to uvedené vo faktúre žalovaný nikdy nerozporoval.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho právneho zástupcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov pripojených k žalobe, a to fotokópie faktúry DPH číslo 1176/04/MG zo dňa 15.11.2004 splatnej dňa 22.11.2004 znejúcej na sumu 19.188, -Sk, a to tak s jej poľským, ako aj prekladateľom preloženým slovenským znením, výpisov z účtu žalobcu zo dňa 3.1.2005, 31.5.2005 a 9.6.2005, výpisu z podnikateľského registra žalobcu, výpisu zo živnostenského registra žalovaného, obsahom písomného podania žalobcu zo dňa 12.2.2007 a zistil tento skutkový stav :

Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k neformálnemu uzavretiu zmluvy o kúpe tovaru, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, 533 ks blúzy prevzatie ktorého žalovaný potvrdil svojím podpisom a odtlačkom firemnej pečiatky na faktúre č.1176/04/MG zo dňa 15.11.2004. Uvedenou faktúrou bola žalobcom žalovanému vyúčtovaná kúpna cena dodaného tovaru 19.188, -PLN, pričom podľa tvrdenia žalobcu išlo o dohodnutú kúpnu cenu s dohodnutou splatnosťou voči ktorej žalovaný nijako nenamietal a podpisom faktúry ju odsúhlasil. Na základe uvedenej faktúry sa zaviazal dohodnutú kúpnu cenu zaplatiť bankovým prevodom do 22.11.2004. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 3.1.2005 bolo zistené, že dňa 3.1.2005 žalovaný na úhradu predmetnej faktúry číslo 1176/04/MG zaplatil žalobcovi sumu 10.000, -PLN, z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 31.5.2005 bolo zistené, že v uvedený deň žalovaný na úhradu predmetnej faktúry zaplatil žalobcovi sumu 2.188, -PLN a z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 9.6.2005 bolo zistené, že v uvedený deň žalovaný na úhradu tejto faktúry zaplatil žalobcovi sumu 2.000, -PLN, spolu teda sumu 14.188, -PLN. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, zvyšok kúpnej ceny vo výške 5.000, -PLN žalovaný nezaplatil, hoci bol k tomu viackrát vyzývaný.

Žalobca má miesto podnikania na území P. republiky, žalovaný má miesto podnikania na území S.. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť najprv otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa § 2 zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa článku 37 odsek 1 Zmluvy medzi Č. socialistickou republikou a P. ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach) publikovanej v Zbierke zákonov pod č.42/1989 Zb. zmluvné záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej bola uzavretá dohoda, ak sa jej účastníci nedohodli na použití iného právneho poriadku, ktorý sa týka záväzkov. Vo veciach uvedených v odseku 1 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má odporca bydlisko alebo sídlo. Právomoc je daná aj súdu zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko alebo sídlo navrhovateľ, za predpokladu, že na tomto území je predmet sporu alebo majetok odporcu.

Žalovaný má sídlo (miesto podnikania) na území S. republiky, predmetom záväzkového vzťahu medzi účastníkmi je dodanie tovaru žalobcom žalovanému na území S. republiky, v zmysle horeuvedeného ustanovenia článku 37 Zmluvy je teda v tomto prípade daná právomoc súdov S. republiky na konanie.

Predmetom tohto konania je zaplatenie kúpnej ceny tovaru. Každý z účastníkov má sídlo (miesto podnikania) na území iného štátu.

Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

Zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi Dohovoru upravuje Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Dohovor), publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb.

Žalobca má miesto podnikania v P. republike, čo bolo a je žalovanému nepochybne známe vzhľadom k tomu, že sa to uvádza aj na vystavenej faktúre č. 1176/04/MG, ktorá je v poľštine. Miesto podnikania žalovaného je v S. republike. Oba štáty sú zmluvnými štátmi Dohovoru, pričom nebolo zistené, žeby jeho použitie na svoj zmluvný vzťah strany vylúčili, preto je na posúdenie daného záväzkového vzťahu potrebné aplikovať ustanovenia tohto Dohovoru.

Podľa článku 11 Dohovoru zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

Podľa článku 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom. Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom (článok 53 Dohovoru ).

Podľa článku 59 Dohovoru je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.

Podľa článku 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania.

Podľa článku 7 Dohovoru, otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak takéto zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

Podľa ustanovenia § 155 odsek 2 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

V zmysle ustanovenia § 2 Zákona číslo 202/1995 Z.z. (devízový zákon) devízovým tuzemcom je právnická osoba so sídlom v tuzemsku alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v tuzemsku; tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí. Cudzozemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom. Tuzemskom je územie Slovenskej republiky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca svoju povinnosť z uzavretej zmluvy o kúpe tovaru dodať žalovanému dohodnutý tovar splnil. Dodanie tovaru žalobcom a jeho prevzatie žalovaným je preukázané jeho podpisom a odtlačkom firemnej pečiatky na faktúre č.1176/04/MG v deň dodania tovaru, pričom potvrdzuje to aj skutočnosť, že žalovaný časť kúpnej ceny vyúčtovanej touto faktúrou za dodanie tovaru žalobcovi zaplatil, ako bolo zistené z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 3.1.2005, 31.5.2005 a 9.6.2005, nezaplatená ostala časť vo výške 5.000, -PLN. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že v prípade žalobcom faktúrou číslo 1176/04/MG vyúčtovanej kúpnej ceny išlo o kúpnu cenu dohodnutú s dohodnutou lehotou splatnosti a že žalovaný svoju povinnosť zaplatiť zvyšok kúpnej ceny za dodaný tovar v lehote splatnosti, ani ku dňu podania žaloby na súd nesplnil. Žalovaný v priebehu konania nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy 5.000, -PLN nijako nespochybnil, dlžnú sumu neuhradil ani nijako nespochybnil jej oprávnenosť. K žalobe sa, napriek tomu, že mu bola riadne doručená dňa 23.1.2007 nevyjadril, hoci bol na to súdom výslovne vyzvaný, na pojednávanie sa napriek včasnému a riadnemu predvolaniu nedostavil ani nežiadal súd o jeho odročenie.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z citovaných ustanovení Dohovoru dospel súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný, preto uložil žalovanému týmto rozsudkom, vyhláseným dňa 9.3.2007 povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 5.000, -PLN, a vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny aj s úrokmi z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Povinnosťou žalovaného z uzavretej zmluvy o kúpe tovaru bolo zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, v zmysle žalobcom vystavenej faktúry tak mal urobiť prevodným príkazom do dňa 22.11.2004. Žalovaný nesplnil včas svoj záväzok zaplatiť žalobcovi celú kúpnu cenu za dodaný tovar, čím sa počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry dostal do omeškania a je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni dohodnutej splatnosti kúpnej ceny uvedenej vo vystavenej faktúre do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania, vzhľadom k tomu, že zastavenie konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14, 5 % zo sumy prevyšujúcej 5.000, - PLN od 10.6.2005 do 9.6.2006 v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom je vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku neúspechom len v pomerne nepatrnej časti.

Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 2.808, -Sk; náhrady nákladov na vyhotovenie prekladu dokladov z poľského jazyka do slovenského jazyka uskutočneného prekladateľom PhDr. S. O. vo výške 1.200, -Sk; náhrady cestovných nákladov vo výške 7.104, -Sk (za použitie motorového vozidla Volkswagen VW Passat s priemernou kombinovanou spotrebou podľa predloženého technického preukazu 5, 8 l/100 km právnym zástupcom žalobcu na cestu na pojednávanie z miesta sídla právneho zástupcu žalobcu- T. do B. a späť dňa 5.3.2007, podľa Zákona číslo 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pri cestnej vzdialenosti 856 km, cene nafty 36, 20 Sk/l v deň pojednávania a pri sume základnej náhrady 6, 20 Sk/km; náhrady premeškaného času právneho zástupcu žalobcu za 24 polhodín pre jednu cestu T. - B. a späť vo výške 7.128, -Sk podľa § 17 Vyhlášky číslo 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; a z trov právneho zastúpenia žalobcu za poskytnutie právnej služby advokátom pozostávajúcich z odmeny za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba zo dňa 15.11.2006 a účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bardejov dňa 5.3.2007) z hodnoty predmetu sporu v sume 2.150, -Sk za jeden úkon právnej služby podľa § 10 odsek 1 Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako aj paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za 3 úkony právnej služby 2x po 164, -Sk za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2006 a 1x po 178, -Sk za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2007 podľa § 16 odsek 3 citovanej vyhlášky. Spolu na trovách konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. I.P. G. sumu 25.196, -Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť v zmysle ustanovenia § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

Okresný súd Bardejov, dňa 9.3.2007

JUDr. Jana Dubivská