CISG
SLOVAKIA

OS DK - 9Cb/211/2007sk

R o z s u d o k

v mene Slovenskej republiky

 [English version]


Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: F. K." K. M.ł. i J. K. K., S.ł. J., so sídlom S.ł. X, . XX-XXX. J., Poľská republika, IČO: XXXXXXXXX, . zastúpená JUDr. P. L., advokátom so sídlom G., K. XX, . proti žalovanému: C., s.r.o., so sídlom D. K., J. Ť. XXXX/X, . IČO: XXXXXXXX, . v konaní o zaplatenie sumy 16 587, 60 PLN s príslušenstvom, takto


r o z h o d o l :


Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16 587, 60 PLN spolu s úrokom z omeškania vo výške 11, 5 % ročne zo sumy 63, 44 PLN od 15.04.2006 do zaplatenia, zo sumy 108, 48 PLN od 30.04.2006 do zaplatenia, zo sumy 235, 65 PLN od 14.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 16 024, 28 PLN od 24.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 155, 75 PLN od 24.11.2006 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.


Súd prisudzuje žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1 658, 65 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcu v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.



O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 12.07.2007 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16 587, 60 PLN s úrokom z omeškania 11, 5 % ročne zo sumy 63, 44 PLN od 15.04.2006 do zaplatenia, zo sumy 108, 48 PLN od 30.04.2006 do zaplatenia, zo sumy 235, 65 PLN od 14.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 16 024, 28 PLN od 24.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 155, 75 PLN od 24.11.2006 do zaplatenia, ako aj trov tohto konania.


Žalobu odôvodnil tým, že dodal žalovanému v rámci záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným tovar (mäsové výrobky) a následne fakturoval tieto dodávky faktúrou č. 23309/06 na sumu 3 308, 88 PLN, splatná dňa 14.04.2006, z ktorej žalovaný bankovým prevodom dňa 26.04.2006 zaplatil sumu 3 245, 44 PLN, ostalo na zaplatenie 63, 44 PLN, č. 26416/06 na sumu 1 565, 99 PLN, splatná dňa 29.04.2006, z ktorej žalovaný v hotovosti zaplatil dňa 03.05.2006 sumu 1 457, 51 PLN, ostalo na zaplatenie 108, 48 PLN, č. 54325/06 na sumu 6 639, 67 PLN, splatná dňa 13.08.2006, z ktorej žalovaný v hotovosti zaplatil dňa 16.08.2006 sumu 6 404, 02 PLN, ostalo na zaplatenie 235, 65 PLN, č. 65724/06 na sumu 16 082, 20 PLN, splatná dňa 23.09.2006, ktorú žalovaný nezaplatil vôbec, avšak ktorá bola dobropisovaná dokladom 5103/06 ZWR zo dňa 25.09.2006 na sumu 57, 92 PLN, ostalo na zaplatenie 16 024, 28 PLN, č. 82598/06 na sumu 5 939, 05 PLN, splatná dňa 23.11.2006, z ktorej žalovaný v hotovosti zaplatil dňa 23.11.2006 sumu 5 783, 30 PLN, ostalo na zaplatenie 155, 75 PLN. Záväzok žalovaného ostal spolu v sume 16 587, 60 PLN. Pôvodný splnomocnenec žalobcu, advokát G. so sídlom v P., vyzýval žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky listom zo dňa 17.01.2007. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil a odpovedal mu na túto výzvu svojím listom zo dňa 06.02.2007, kde uvádza, že prvé tri faktúry sú zaplatené bankovým prevodom, čo je v rozpore s predloženými účtovnými dokladmi žalobcu, keď bezhotovostne žalovaný čiastočne zaplatil len faktúru 23309/06 a ostatné faktúry platil žalovaný v hotovosti a to len čiastočne, okrem faktúry 65724/06, ktorá nebola zaplatená vôbec. Ďalšie rozporné tvrdenie žalovaného v jeho odpovedi spočíva v tom, že uvádza, že faktúry č. 65724/06 a č. 82598/06 nemá vo svojej evidencii, avšak jeho odtlačok pečiatky a podpis na faktúre 65724/06 a na prepravnom doklade k ním svedčia, že túto faktúru prevzal a faktúru 82598/06 čiastočne plnil. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie pohľadávky aj výzvou zo dňa 21.05.2007, ktorú neprevzal. Vzhľadom na ust. § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov sa tento záväzkovo-právny vzťah spravuje hmotným právom Poľska, preto si žalobca uplatňuje úrok z omeškania podľa § 1 Rozhodnutia rady ministrov č. Dz.U.2005.201.1662 z 13.10.2005 o zákonnom úroku z omeškania vo výške 11, 5 % ročne.


Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 2Rob/266/2007-42 zo dňa 24.09.2007, voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý v priebehu ďalšieho konania žalovanému vypovedal plnú moc, odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu uvedeného platobného rozkazu zo zákona a vo veci bolo nariadené pojednávanie.


Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca mu dodával tovar, pričom pri prevzatí tovaru vznikali drobné nezrovnalosti ohľadom váhy, resp. ceny za dodaný tovar, za ktorú sa dohodli tovar odobrať, čo je riadne vyznačené vo faktúrach. Bolo im prisľúbené, že vodič firmy K. im pri následnej ceste okolo, resp. následnej dodávke donesie doklad opravený tak, ako sa pri preberaní tovaru dohodli. Dodnes im však predmetné faktúry neboli doručené.


Súd s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa opakovane nedostavoval na pojednávania vo veci, pričom za použitia ust. § 48 ods. 2 O. s. p. mu boli predvolania na pojednávania doručené. Žalovaný po podaní odporu ostal nečinný. Súd vychádzal pri rozhodovaní z obsahu spisu a vykonaných dôkazov. Súd konal taktiež v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť právny zástupca ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.


Právny zástupca žalobcu vo výpovedi a vo vyjadrení k podanému odporu zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe. Uviedol, že medzi účastníkmi boli uzavreté viaceré kúpne zmluvy, vždy na základe ústnej dohody. Na základe týchto ústnych zmlúv potom žalobca dodával žalovanému ním objednaný tovar, k čomu boli vystavené faktúry a prevzatie tovaru potvrdzovali vystavené CMR. Na základe praxe účastníkov bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny podľa vystavenej faktúry. Cenu tovaru si účastníci dohodli vždy ústne, väčšinou telefonicky pred dodávkou tovaru. Žalovaný po doručení tovaru, aj faktúr, dodávky nereklamoval, až po vydaní platobného rozkazu namietal v odpore cenu, aj množstvo tovaru, avšak na preukázanie tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca zdokladoval výšku svojej pohľadávky predloženými dokladmi a to faktúrami potvrdenými žalovaným a tiež aj CMR listami. Akékoľvek výhrady k dodanému tovaru, ktorý bol dokladovaný faktúrami priloženými k žalobe, neboli zo strany žalobcu nikdy akceptované, keďže tovar bol dodaný v množstve a cene, ktoré sú uvedené na faktúrach. Faktúra č. 65724/06 na sumu 16 082, 20 PLN bola podpisom a odtlačkom pečiatky žalovaného prevzatá bez uvedenia akejkoľvek výhrady. Bola dobropisovaná dokladom žalobcu na sumu 57, 92 PLN, takže žalovanému ostal záväzok vo výške 16 024, 28 PLN. Faktúry č. 54325/06 a č. 26416/06 boli žalovaným oproti podpisu prevzaté, pričom na nich žalovaný dopísal sumy 6 404, 02 PLN a 1 457, 51 PLN, avšak tieto výhrady neboli žalobcom nikdy akceptované. Sumy, ktoré žalovaný dopísal na tieto faktúry, aj zaplatil, takže ostalo na zaplatenie 235, 65 PLN a 108, 48 PLN. Faktúra č. 23309/06 bola podpisom a odtlačkom pečiatky žalovaného prevzatá bez uvedenia akejkoľvek výhrady a zaplatená bola len čiastočne, keď ostalo na zaplatenie 63, 44 PLN. Faktúra č. 82598/06, na ktorej podpis žalovaného chýba, však bola čiastočne plnená žalovaným a ostalo na zaplatenie 155, 75 PLN.


Súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením sa s kópiou výpisu z Krajského súdneho registra v K., Poľská republika, na žalobcu z č. l. 5-7, s výpisom z obchodného registra na žalovaného, s faktúrami vystavenými žalobcom na žalovaného č. 23309/06 zo dňa 13.04.2006, s CMR listom vzťahujúcim sa na túto faktúru z č. l. 9 a časťou výpisu z účtu vedeného vo V., a. s., za mesiac 4/2006, č. 26416/06 zo dňa 28.04.2006 a s CMR listom vzťahujúcim sa na túto faktúru, ako aj s dokladom o úhrade zo dňa 03.05.2006 z č. l. 12, č. 54325/06 zo dňa 12.08.2006 a s listom CMR vzťahujúcim sa na túto faktúru spolu s kópiou príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalobcom zo dňa 16.08.2006 z č. l. 14, č. 65724/06 zo dňa 22.09.2006 v spojení s nákladným listom CMR zo dňa 22.08.2006 vzťahujúcim sa na túto faktúru, s dobropisom žalobcu č. 5103/06/ZWR zo dňa 25.09.2006 vzťahujúcim sa na faktúru č. 65724/06, č. 82598/06 zo dňa 22.11.2006, s dokladom o úhrade zo dňa 23.11.2006 z č. l. 18, s predsúdnou výzvou na zaplatenie adresovanou žalovanému zo dňa 17.01.2007 a s odpoveďou žalovaného na výzvu zo dňa 06.02.2007, a s ďalšími dokladmi založenými v spise.


Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:


V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právomoci súdu konať vo veci a tiež otázkou rozhodného práva, pretože sa jedná o vec s medzinárodným prvkom, keď účastníkmi tohto konania sú právnické osoby - podnikatelia, pričom žalobca má sídlo v P. v J. a žalovaný má sídlo v Slovenskej republike v D. K., t. j. v obvode tunajšieho súdu. Keďže oba uvedené štáty sú členmi Európskeho spoločenstva, je potrebné pre posúdenie právomoci súdu aplikovať Nariadenie Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 a to konkrétne čl. 1, 2, 60, v zmysle ktorých je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, pretože spor je obchodného charakteru a žalovaný, ktorý je právnickou osobou, má registrované sídlo na území Slovenskej republiky. Je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín, keďže sídlo žalovaného je v obvode tunajšieho súdu. Keďže v konaní nebola zistená a preukázaná voľba rozhodného práva zmluvnými stranami, je potrebné na daný právny vzťah medzi účastníkmi uplatniť predpisy právneho poriadku Poľskej republiky platné a účinné v roku 2006 v období, kedy došlo k vzniku zmluvných vzťahov medzi účastníkmi z ktorých sú uplatnené predmetné pohľadávky a to s poukazom na ust. čl. 4 ods. 1, 2 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19.06.1980, ktorý je záväzný pre Slovenskú aj Poľskú republiku. Medzinárodná právna úprava má však prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou, pričom pohľadávka žalobcu je uplatnená z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny na základe uzavretých kúpnopredajných zmlúv so žalobcom. V tomto prípade sa teda na zmluvy o kúpe tovaru uzavreté v roku 2006 medzi účastníkmi, ktorí majú miesto podnikania v rôznych štátoch, vzťahuje Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 160/1991 Zb.). Tento dohovor však neupravuje omeškanie dlžníka s platením kúpnej ceny a úpravu úrokov z omeškania z tohto dôvodu a preto je potrebné na tieto otázky aplikovať právny poriadok Poľskej republiky, konkrétne Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy k nemu.


Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v priebehu roku 2006 žalobca opakovane dodával žalovanému ním objednaný tovar - mäsové výrobky, pričom zmluvy o kúpe tovaru neboli uzatvárané medzi stranami písomne, ale na základe ústnej dohody, v ktorej si strany dohodli základné náležitosti kúpnej zmluvy, t. j. predmet kúpy - druh a množstvo tovaru, jeho cenu tiež podmienky dodania tovaru. Čo sa týka splatnosti kúpnej ceny za dodaný tovar, žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej kúpnej ceny, resp. jej časti za dodaný tovar odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými žalobca vyfakturoval cenu za jednotlivé dodávky tovaru vymedzené vo faktúrach. Žalovaný nepopieral žalobcom uplatnenú splatnosť jednotlivých pohľadávok, keď v podanom odpore neuviedol k tejto skutočnosti žiadne výhrady. Možno konštatovať, že účastníci si pri ich vzájomných obchodných vzťahoch, predmetom ktorých boli dodávky tovaru žalovanému za dohodnutú cenu, zaviedli prax, podľa ktorej splatnosť kúpnej ceny za jednotlivé dodávky nastala nasledujúci deň po dodaní tovaru, ktorý bol zároveň dňom vystavenia faktúr za tieto dodávky. To preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný potvrdil prevzatie faktúr vystavených žalobcom (z č. l. 9, 11, 13, 15), na ktorých je uvedená ich splatnosť nasledujúci deň po dodaní tovaru svojím podpisom bez výhrad týkajúcich sa splatnosti fakturovaných pohľadávok. Z CMR zo dňa 13.04.2006 vyplýva, že žalobca dodal žalovanému tovar v celkovom množstve 648, 80 kg špecifikovaný vo faktúre 23309/06 vystavenej na sumu 3 308, 88 PLN. Žalovaný doklady - CMR, aj predmetnú faktúru vystavené dňa 13.04.2006 so splatnosťou 14.04.2006 bez výhrad potvrdil. Z čiastočného výpisu z účtu žalobcu z č. l. 10 bolo zistené, že žalovaný dňa 24.04.2006 uhradil žalobcovi celkovo sumu 5 907, 97 PLN, avšak ako úhradu dvoch faktúr, predmetnej faktúry 23309/06 na sumu 3 308, 88 PLN a ďalšej faktúry na sumu 2 702, 50 PLN, t. j. obe faktúry vo výške prevyšujúcej výšku platby. Z tohto dôvodu časť kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou 23309/06 v uplatnenej výške 63, 44 PLN ostala neuhradená a žalovaný v konaní nepreukázal, že došlo k zaplateniu celej kúpnej ceny za tovar vyúčtovaný faktúrou 23309/06. Z dokladu CMR z č. l. 11 bolo zistené, že dňa 28.04.2006 žalobca dodal žalovanému tovar o hmotnosti 134, 10 kg špecifikovaný vo faktúre 26416/06 vystavenej v deň dodania tovaru so splatnosťou 29.04.2006 na sumu 1 565, 99 PLN. Žalovaný prevzatie predmetného tovaru potvrdil a v doručenej faktúre prepísal údaje o cene netto týkajúcej sa 67, 80 kg tovaru pri položke 2 zo sumy 813, 60 na 705, 12, t. j. celkovo znížil sumu o 108, 48 PLN. Žalovaný na úhradu predmetnej faktúry zaplatil dňa 03.05.2006 žalovanému v hotovosti sumu 1 457, 51 PLN. Žalovaný vo svojom vyjadrení na výzvu žalobcu zo dňa 06.02.2007 uviedol, že predmetnú faktúru uhradil dňa 03.05.2006 v plnej výške. Neskôr v podanom odpore uvádzal, že pri prevzatí tovaru vznikali drobné nezrovnalosti ohľadom ceny za dodávky tovaru, za ktorú sa dohodli tovar odobrať, čo je vyznačené vo faktúrach. Výhrady žalovaného týkajúce sa ceny za tovar ostali len v rovine všeobecného tvrdenia, žalovaný však celú dodávku tovaru dňa 28.04.2006 prevzal, t. j. aj tú časť tovaru, ktorej sa týkali jeho námietky nesúladu fakturovanej ceny s dojednanou kúpnou cenou, pričom svoje tvrdenie o dojednaní nižšej ceny tovaru ničím nepreukázal, ani za tým účelom nenavrhol vykonať dokazovanie. Na základe uvedených skutočností súd vychádzal z toho, že celková cena za dodávku tovaru, ktorá bola predmetom faktúry 26416/06, bola dojednaná vo výške 1 565, 99 PLN, z ktorej žalovaný uhradil len časť vo výške 1 457, 51 PLN, teda neuhradená časť kúpnej ceny tovaru je vo výške 108, 48 PLN. Obdobne dňa 12.08.2006 dodal žalobca žalovanému tovar o hmotnosti 682, 50 kg, pričom žalovaný dodávku potvrdil podpisom dokladov - CMR a faktúry 54325/06 zo dňa 12.08.2006 so splatnosťou 13.08.2006, v ktorej je tovar presne špecifikovaný a faktúra je vystavená na sumu 6 639, 67 PLN. Žalovaný v doručenej faktúre rukou preznačil údaje o cene netto pri položkách 1, 2 zo sumy 863, 85 PLN na 780, - PLN a zo sumy 917, 40 PLN na sumu 765, 60 PLN, t. j. ponížil údaje o cene celkovo o 235, 65 PLN. S poukazom na skutočnosti uvedené ohľadne faktúry 26416/06 aj v prípade dodávky tohto tovaru súd vychádzal z údajov uvedených vo faktúre žalobcu, t. j. že dojednaná cena odobratého tovaru bola vo výške 6 639, 67 PLN. Z kúpnej ceny žalovaný uhradil len časť vo výške 6 404, 02 PLN, t. j. neuhradená časť ceny za dodaný tovar je vo výške 235, 65 PLN. Ako vyplýva z CMR zo dňa 22.08.2006 z č. l. 15, v uvedený deň bol dodaný žalovanému tovar žalobcu o hmotnosti 2 434, 45 kg, ktorý je špecifikovaný vo faktúre 65724/06 vystavenej v rovnaký deň na sumu 16 082, 20 PLN. Prevzatie tovaru, aj faktúry, bez akýchkoľvek výhrad potvrdil žalovaný svojím podpisom a pečiatkou. Predmetnú faktúru žalobca dobropisoval o sumu 57, 92 PLN svojou faktúrou 5103/06/ZWR zo dňa 25.09.2006. Celková kúpna cena za tovar dodaný dňa 22.08.2006 predstavuje teda 16 024, 28 PLN. Za túto dodávku žalovaný kúpnu cenu neuhradil ani čiastočne. Faktúrou 82598/06 vystavenou dňa 22.11.2006 žalobca fakturoval žalovanému cenu za tovar špecifikovaný vo faktúre o hmotnosti 715, - kg vo výške 5 939, 05 PLN. Žalovaný vo svojom vyjadrení na výzvu žalobcu zo dňa 06.02.2007 v tejto faktúre uviedol, že sa nenachádza v jeho evidencii. To vylučuje fakt, že dňa 23.11.2006 uhradil žalobcovi v hotovosti sumu 5 783, 30 PLN, pričom predmetná platba, ako to vyplýva z dokladu o úhrade, bola zaplatená za faktúru 82598/06. Z kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou 82598/06 zostala neuhradená časť vo výške 155, 75 PLN.


Podľa čl. 9 ods. 1, 2 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Dohovor ) strany sú viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, predpokladá sa, že strany sa nepriamo dohodli, že na zmluvu alebo na jej uzavretie sa má použiť zvyklosť, ktorú obe strany poznali, alebo mali poznať a ktorú v medzinárodnom obchode v širokej miere poznajú strany zmluvy toho istého druhu v príslušnom obchodnom odvetví a spravidla ju dodržiavajú.


Podľa čl. 11 Dohovoru zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť, alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti, možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.


Podľa čl. 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.


Podľa čl. 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny, alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa čl. 74.


Podľa čl. 476 Občianskeho zákonníka Zb.z.1964.16.93, platného v Poľskej republike v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi (ďalej len Občianskeho zákonníka ), ak dlžník nespĺňa záväzok v termíne, a keď termín nie je označený, ak záväzok nespĺňa okamžite po výzve veriteľa, je v omeškaní. Netýka sa to prípadu, keď opozdenie realizácie záväzku je dôsledkom okolností, za ktoré dlžník zodpovednosť nenesie.


Podľa čl. 481 § 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania, aj keď žiadnu škodu nemal a spozdenie bolo následkom okolností, za ktoré dlžník nezodpovedá. Ak úroková sadzba za meškanie nebola určená, prináležia úroky zo zákona. Ak by na veriteľnosť boli určené úroky vyššie ako zákonná sadzba, má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky za omeškanie podľa tej vyššej sadzby.


Podľa čl. 359 § 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka úroky z peňažnej sumy prináležia, len ak to vyplýva z právnej činnosti alebo zákona, z rozhodnutia súdu alebo uznesenia iného príslušného orgánu. Ak výška úrokov nie je určená iným spôsobom, prináležia úroky zo zákona. Na základe nariadenia Rada ministrov určuje výšku zákonných úrokov. Berie k úvahe nutnosť zabezpečenia platobnej disciplíny a náležitého vykonávania peňažných vyúčtovaní zohľadňujúc výšku trhových úrokových sadzieb a úrokových sadzieb Poľskej národnej banky.


Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Účastníci v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavreli viaceré kúpnopredajné zmluvy, na základe ktorých žalobca dodával žalovanému ním objednaný tovar. Žalovaný dodávky prevzal, avšak porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy a citovaného čl. 53 Dohovoru, teda povinnosť zaplatiť za tovar dojednanú kúpnu cenu. Túto povinnosť splnil pri dodávkach, ktorých kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrami žalobcu 23309/06, 26416/06, 54325/06 a 82598/06 len čiastočne a kúpnu cenu za tovar vyúčtovaný faktúrou 65724/06 v spojení s dobropisom 5103/06/ZWR neuhradil vôbec. Preto súd priznal žalobcovi pohľadávku na zaplatenie neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar v celkovej výške 16 587, 60 PLN (súčet nedoplatkov kúpnych cien za jednotlivé dodávky vo výškach 63, 44 PLN + 108, 48 PLN + 235, 65 PLN + 16 024, 28 PLN + 155, 75 PLN). Žalovaný ostal v konaní nečinný a ničím nepreukázal svoje všeobecné tvrdenia, že kúpna cena za určitý tovar, za ktorú sa dohodol tovar od žalobcu odobrať, bola nižšia v porovnaní s vyúčtovanou kúpnou cenou. Tým, že žalovaný neuhradil kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas, dostal sa do omeškania, čím vznikol žalobcovi s poukazom na čl. 75 Dohovoru aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dojednanom dni splatnosti jednotlivých pohľadávok, ktorým bol deň nasledujúci po dodaní tovaru žalovanému. V dôsledku neexistencie zmluvného dojednania výšky úrokov z omeškania vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku zo zákona v zmysle ust. § 359 Občianskeho zákonníka platného v Poľskej republike v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi. Úroky zo zákona v období od 15.10.2005 do 15.12.2008, t. j. v rozhodnom období upravuje Rozhodnutie Rady ministrov Zb.z.05.201.1662 vo výške 11, 5 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.


O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci nárok na ich náhradu v celkovej výške 1 658, 65 €. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 294, 76 € (t. j. 8 880, - Sk) a trov právneho zastúpenia vo výške 1 363, 89 €. Priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 6 úkonov právnej služby a to prevzatie veci, vrátane prvej porady, písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému zo dňa 15.05.2007, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.07.2007, písomné vyjadrenie žalobcu k podanému odporu zo dňa 16.11.2007, písomné podanie súdu vo veci samej zo dňa 20.10.2008 (1 úkon á 5 150, - Sk, t. j. 170, 95 € + režijný paušál za úkony uskutočnené v roku 2007 vo výške 178, - Sk, t. j. 5, 91 € a za úkon zo dňa 20.10.2008 191, - Sk, t. j. 6, 34 €). Ďalej bola priznaná odmena za účasť na pojednávaní dňa 01.04.2010 vo výške 151, 05 €, vychádzajúc z hodnoty veci po prepočte kurzom ku dňu uskutočnenia úkonu vo výške 4 313, 17 € + režijný paušál 7, 21 €. Súd na rozdiel od vyúčtovania trov právneho zastúpenia nepriznal žalobcovi odmenu za dva úkony právnej služby a to za doplnenie písomného návrhu podaním zo dňa 08.08.2007, pretože sa nejednalo o podanie vo veci samej a v tomto podaní žalobca len oznámil zmenu sídla žalovaného, ku ktorej došlo po začatí konania a spresnil v súlade s výpisom z príslušného registra sídlo žalobcu, ktoré bolo uvedené v podanej žalobe neúplne. Taktiež nebola priznaná odmena za uplatnený úkon - písomné podanie súdu vo veci samej zo dňa 27.11.2009, pretože týmto podaním právny zástupca požiadal len o odročenie pojednávania vo veci a zároveň zaslal súdu rozhodnutie Rady ministrov Poľskej republiky, na základe ktorého boli uplatnené úroky z omeškania. Toto podanie neobsahovalo žiadne vyjadrenie vo veci samej. Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní na tunajšom súde dňa 01.04.2001, pretože sídlo právneho zástupcu žalobcu je v G., vo výške 216, 36 €, t. j. za 18 polhodín x 12, 02 €. Taktiež hotové výdavky spojené s cestou právneho zástupcu žalobcu z G. do D. K. na pojednávanie dňa 01.04.2010 osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia Combi, ktorého je užívateľom. Cestovné bolo priznané v celkovej výške 104, 54 € a pozostáva z náhrady za spotrebu pohonných hmôt vo výške 28, 22 € (424 km/100 km = 4, 24 x 5, 5 = 23, 32 x 1, 21) a paušálu vo výške 76, 32 € (0, 18 € x 424 km). Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznané trovy konania je žalovaný s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O. s. p. uhradiť právnemu zástupcovi žalobcu.


P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( § 204 ods. 1 O. s. p.).


V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p.).


Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O. s. p.).


Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O. s. p.).


V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien ( § 251 ods. 1 O. s. p.).

 

Okresný súd Dolný Kubín, dňa 1.4.2010

Mgr. Iveta Bebejová

Sudca

left pannel book