CISG
SLOVAKIA

OS BJ - 1Cb/266/2005sk

R o z s u d o k
v mene Slovenskej republiky

[English version]

 

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v právnej veci žalobcu S. G., Z. P. M. G." E.-I., so sídlom G. XXX, . XX. XXX. L., P. R., IČO: XXXXXXXXX zastúpeného JUDr. I. P. G., advokátom, S. XX, . XXX. XX. T. proti žalovanému M. J.., s miestom podnikania R. N. č.XX, . XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX. o zaplatenie 322.641, -Sk s príslušenstvom takto


r o z h o d o l :


Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 322.641, -Sk spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 16 % ročne od 16.3.2004 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.


Súd vyhlasuje, že n e m á súdnu právomoc na konanie a rozhodovanie o vzájomnom návrhu žalovaného zo dňa 25.8.2005 a konanie o ňom z a s t a v u j e .


Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 51.784, -Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. I. P. G..


Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o vzájomnom návrhu žalovaného.


O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.6.2005 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 322.641, -Sk s úrokmi z omeškania vo výške 12 % ročne od 16.3.2004 až do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu žalovaným nezaplatenej kúpnej ceny za žalobcom dodaný tovar. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovanému dodal tovar, pričom cenu za riadne dodaný tovar vyúčtoval žalovanému faktúrou číslo 131/EX/2004/RZ zo dňa 1.3.2004 znejúcou na sumu 33.869, 52 PLN splatnou dňa 15.3.2004, ktorú napriek pokusu o zmier zo dňa 22.4.2005 žalovaný ku dňu podania žaloby na súd neuhradil. Sadzbu požadovaného úroku z omeškania odôvodnil žalobca v žalobe poukazom na ustanovenie § § 735 a 502 Obchodného zákonníka.


Vo veci bol dňa 12.8.2005 tunajším súdom vydaný platobný rozkaz, číslo konania 1Rob 160/2005-21, ktorý bol po včasnom podaní odporu zo strany žalovaného zo zákona zrušený ( § 174 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len Občiansky súdny poriadok ) a konanie o žalobe žalobcu bolo na tunajšom súde ďalej vedené pod spisovou značkou 1Cb/266/05.


Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že úhradu faktúry žalobcovi pozastavil z dôvodu zistenia, že žalobca porušuje Zmluvu o výhradnom zastúpení firmy N. (ďalej len žalovaného ) na predaj MDF dvierok pre S. republiku, ktorú so žalobcom uzavrel dňa 26.6.2002. V podanom odpore tvrdil, že žalobca sa v tejto zmluve zaviazal, že jediným predávajúcim MDF dvierok pre S. republiku bude žalovaný a že v prípade porušenia tejto zmluvy súhlasí so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 50.000, -EUR. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že po zistení, že spoločnosť G. (ďalej len žalobca ) porušuje zmluvu o výhradnom predaji MDF dvierok na slovenskom trhu vyzval ju dňa 29.3.2004 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50.000, -EUR keďže získal dôkazy, že táto spoločnosť počas platnosti zmluvy o výhradnom predaji MDF dvierok pre S. tieto predávala aj iným slovenským firmám, pričom uvedené skutočnosti považoval žalovaný za dostatočné na pozastavenie úhrady faktúr pre žalobcu v celkovej sume 47.301, 62 ZL a žiadal ho o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50.000, -EUR. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu súčasne žiadal, aby súd rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 50.000, -EUR spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 12 % ročne od 29.3.2004 do zaplatenia, od ktorej odráta dlžnú sumu za úhradu faktúr č.35/04, 110/04, 131/04 v celkovej hodnote 47.301, -ZL.


Vo svojom vyjadrení k podanému odporu uskutočnenom písomným podaním zo dňa 6.7.2006 žalobca uviedol, že námietky vyslovené žalovaným sú bezdôvodné a zamerané na zastavenie platby za tovar. Tvrdil, že výhradné právo žalovaného sa týkalo len predných stien MDF, avšak žalobca vyrába aj iné výrobky, ktoré nikdy neboli predmetom výhradného práva žalovaného a že v prípade tovaru dodaného žalobcom tým odberateľom, na ktorých poukazoval žalovaný v podanom odpore a ktoré podľa žalovaného bolo porušením zmluvy o výhradnom zastúpení išlo o dodanie iných výrobkov žalobcu týmto odberateľom, pričom na tieto výrobky žalovaný nemal výhradné právo predaja. Žalobca v tomto podaní poukázal na skutočnosť, že podľa § 7.2 predmetnej zmluvy o výhradnom zastúpení zo dňa 26.6.2002 všetky spory vzniknuté na jej základe majú riešiť poľské súdy, preto námietky žalovaného nielenže nezodpovedajú skutočnosti, ale ani nemôžu byť predmetom prejednávania na slovenskom súde.


Žalovaný na pojednávaní vo veci konanom dňa 21.9.2006 uviedol, že nárok uplatnený žalobou nie je sporný, avšak vznáša námietku započítania do výšky žalovanej istiny s tým, že túto započítava ku dňu 30.3.2004 kedy zasielal žalobcovi výzvu na náhradu škody, ktorou vykonal započítaciu námietku pričom uviedol, že započítaciu námietku vznáša vychádzajúc z uzavretej zmluvy o výhradnom zastúpení zo dňa 26.2.2002. Ďalej uviedol, že kúpnu cenu nezaplatil z toho dôvodu, že chcel aby sa oproti kúpnej cene započítala zmluvná pokuta, ktorá mu patrí na základe žalobcovho porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o výhradnom zastúpení, pričom k prvému porušeniu malo podľa žalovaného dôjsť na výstave A. N. v dňoch 3-10.3.2003, s tým, že v podrobnostiach poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia v odpore proti platobnému rozkazu. Na preukázanie porušenia zmluvy o výhradnom zastúpení žalovaný navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov J. H., firma D., pána H. a V. P.. Žalovaný na pojednávaní ďalej tvrdil, že podľa jeho informácií je žalobca v P. republike trestne stíhaný pre činnosť ktorá podľa žalovaného súvisí s predmetom sporu, a to pre podvod v súvislosti s podnikaním načierno pri jeho činnosti na území S. republiky. Podľa žalovaného porušenie zmluvy o výhradnom zastúpení jednoznačne vyplýva z ním predloženej faktúry číslo 00651/EX/2003/B zo dňa 27.9.2003 s tým, že žalobca jednostranne predal inému podnikateľovi dvierka na ktoré mal výhradné zastúpenie žalovaný, pričom je toho názoru, že vychádzajúc z § 2 bod 2.2.zmluvy o výhradnom zastúpení žalobca nebol oprávnený poskytovať iným podnikateľom predmetné dvierka, a to ani na výstavu.


Žalobca na pojednávaní vo veci konanom dňa 21.9.2006 zastúpený právnym zástupcom na podanej žalobe v celom rozsahu trval. Uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva ústnou formou, pričom došlo k dohode o predmete kúpy tak ako je uvedený v predloženej faktúre, k dohode o cene, ktorá je taktiež uvedená vo faktúre, pričom sa vychádzalo z obchodných zvyklostí s tým, že splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá na deň 15.3.2004. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o sadzbe úrokov z omeškania pre prípad omeškania sa so zaplatením kúpnej ceny, tieto sú preto žalobcom žiadané vo výške určenej podľa zákona. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou započítania žalobca uviedol, že túto neuznáva keďže je toho názoru, že zmluvu o výhradnom zastúpení žiadnym spôsobom neporušil, pričom ak žalovaný tvrdí opak je na ňom, aby tieto skutočnosti preukázal.


Uznesením zo dňa 4.12.2006, číslo konania 1Cb/266/2005-63 súd pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 322.641, -Sk spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 16 % ročne od 16.3.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2006.


Na pojednávaní vo veci konanom dňa 31.1.2008 žalobca trvajúc na podanej žalobe upresnil, že kúpna zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá na základe faxovej objednávky žalovaného týždeň - dva pred dodaním tovaru niekedy začiatkom mesiaca marec 2004, čo žalovaný potvrdil. V súvislosti s námietkou žalovaného vychádzajúcou zo zmluvy o výhradnom zastúpení žalobca poukázal na znenie článku 7.bod 7.2 tejto zmluvy podľa ktorého všetky právne spory z tejto zmluvy budú riešené súdom na území P. republiky, preto ako uviedol je toho názoru, že na riešenie sporu ktorý vyplýva z tejto zmluvy medzi účastníkmi konania Okresný súd Bardejov nemá právomoc. Ďalej poukázal na list žalovaného označený ako výpoveď zo zmluvy o výhradnom predaji z ktorého vyplýva, že žalovaný dal výpoveď zo zmluvy o výhradnom zastúpení zo dňa 26.2.2002 ku dňu 16.1.2004 ktorú žalobca akceptoval. Tvrdil, že to svedčí o skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali obchody na základe uzavretých kúpnych zmlúv aj po výpovedi zmluvy o výhradnom zastúpení čo sa týka aj zmluvy, plnenie z ktorej je predmetom aj tohto sporu. Žalobca opätovne uviedol, že si nie je vedomý žiadnych porušení zmluvy o výhradnom zastúpení a žiadne jej porušenia žalovaný ani nepreukázal.


Žalovaný na tomto pojednávaní pridržiavajúc sa svojich predchádzajúcich vyjadrení poukázal na skutočnosť prudkého poklesu obratu predaja výrobkov žalobcu po žalobcovom porušení zmluvy o výhradnom zastúpení. Uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je sporná a potvrdil, že predmetný tovar si objednal a prevzal s tým, že žalobcom vyúčtovaná kúpna cena bola účtovaná v dohodnutej výške a s dohodnutou lehotou splatnosti pričom opätovne uviedol, že neuhradil ju z dôvodu žalobcovho porušenia zmluvy o výhradnom zastúpení. Potvrdil, že medzi ním a žalobcom prebiehali obchodné vzťahy založené kúpnou zmluvou aj po ukončení zmluvy o výhradnom zastúpení, avšak tvrdil, že v omnoho menšom rozsahu. Žalobu navrhoval zamietnuť s tým, že nároky zo zmluvy o výhradnom zastúpení si určite uplatní, prípadne aj na príslušnom poľskom súde.


Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom ich písomných podaní, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to faktúry číslo 000131/EX/2004/RZ zo dňa 1.3.2004, medzi účastníkmi uzavretej Zmluvy zo dňa 26.2.2002, žalovanému adresovaného listu od pána Vrábeľa, žalovaným žalobcovi adresovanej výzvy na zaplatenie sumy 50.000, -EUR zo dňa 29.3.2004, faktúry číslo 00651/EX/2003/B, obsahom ďalších v spise pripojených listín, potvrdenia starostu obce L. o zápise žalobcu do živnostenského registra zo dňa 10.2.2005, výpisu zo živnostenského registra žalovaného a zistil tento skutkový stav:


Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo na základe faxovej objednávky žalovaného a jej akceptácie žalobcom k neformálnemu uzavretiu zmluvy o kúpe tovaru, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar- MDF dvierka a iný tovar špecifikovaný vo faktúre číslo 000131/EX/2004/RZ, ktorý žalovaný riadne prevzal, čo nie je medzi účastníkmi sporné. Taktiež nie je medzi účastníkmi sporné, že kúpna cena vyúčtovaná žalobcom vyššie uvedenou faktúrou vo výške 33.869, 52 PLN, po prepočte 322.641, -Sk bola účtovaná v dohodnutej výške s dohodnutou dobou splatnosti tak ako je uvedená v tejto faktúre.


Žalovaný v priebehu konania skutočnosť, že kúpnu cenu za dodaný tovar žalobcovi nezaplatil nijako nespochybnil a nenamietal, jej nezaplatenie potvrdil, pričom uviedol, že tak neurobil z dôvodu žalobcovho porušenia zmluvy o výhradnom zastúpení uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 26.2.2002. Svoje práva proti žalobcovi titulom porušenia zmluvy o výhradnom zastúpení žalovaný uplatnil za konania vzájomným návrhom, keď v podanom odpore proti platobnému rozkazu žiadal, aby súd rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanému 50.000, -EUR spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo
výške 12 % ročne od dňa 29.3.2004 do zaplatenia od ktorej odráta dlžnú sumu za úhradu faktúr č.35/04, 110/04, 131/04 ( o zaplatenie faktúry číslo 110/04 sa na tunajšom súde vedie konanie pod sp.zn.1Cb/270/05 ) v celkovej výške 47.301, -ZL. Toto podanie žalobcu, vychádzajúc z ust. § 98 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s výškou zmluvnej pokuty v mene EUR, zaplatenia ktorej sa žalovaný domáhal považoval súd, ako bolo vyššie uvedené za vzájomný návrh žalovaného, i keď v časti petitu neurčitý. Uvedenú neurčitosť petitu však súd neodstraňoval z dôvodu, že na konanie a rozhodovanie o tomto vzájomnom návrhu, ako bude uvedené ďalej nemá právomoc.


Žalobca má sídlo na území P. republiky, žalovaný má miesto podnikania na území S. republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť najprv otázku právomoci súdov S. republiky na konanie tak vo veci žalobou uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, ako i žalovaným predneseného vzájomného návrhu titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Keďže tak P., ako aj S. republika sú členskými štátmi Európskeho spoločenstva (EÚ), pre posúdenie otázky právomoci súdov na konanie je potrebné vychádzať z ustanovení Nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2002 a je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (článok 76 Nariadenia). Žiada sa taktiež uviesť, že medzi P. a S. republikou nie je uzavretá žiadna medzinárodná zmluva upravujúca právomoc súdov v obchodných veciach a právomoc súdov neupravuje ani Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Dohovor), publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 160/1991 Zb., ktorý je potrebné aplikovať na posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dodaný tovar.


Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len Nariadenie ) osoby so sídlom v členskom štáte sa žalujú na súde tohto členského štátu.

 

Podľa článku 60 bod 1 citovaného Nariadenia spoločnosť alebo iná právnická osoba, alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má na účely tohto Nariadenia sídlo na mieste, kde má: štatutárne sídlo alebo centrálnu správu alebo hlavné miesto podnikania.

 

Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia osoby so sídlom v členskom štáte možno žalovať na súde iného členského štátu len na základe pravidiel ustanovených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.


Podľa článku 5 (oddiel 2) Nariadenia osoba, ktorá má sídlom v členskom štáte, môže byť žalovaná v druhom členskom štáte:

1.
a. vo veciach týkajúcich sa zmluvy, na súde do ktorého pôsobnosti spadá miesto plnenia záväzkov;

b. na účely tohto ustanovenia, ak to nie je inak dohodnuté, je miesto plnenia záväzkov:

- v prípade predaja tovaru, miesto v členskom štáte, kde bol alebo mal byť tovar dodaný podľa zmluvy,
- v prípade poskytovania služieb miesto v členskom štáte, kde boli alebo mali byť služby podľa zmluvy poskytnuté,
c. ak sa neuplatňuje pododsek (b), potom sa uplatní pododsek (a);

Podľa článku 6 bod 3 Nariadenia (oddiel 2 ) osoba so sídlom v členskom štáte môže byť tiež žalovaná pri protinároku, založenom na tej istej zmluve alebo faktoch, na ktorých bolo založené pôvodné podanie na súde, pred ktorým je pôvodné podanie prerokúvané.

 

Podľa článku 23 bod 1 Nariadenia ak sa strany, z ktorých jedna alebo dve majú sídlo v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu môžu uplatniť svoju súdnu právomoc na urovnanie akýchkoľvek sporov, ku ktorým došlo alebo môže dôjsť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom tento súd alebo tieto súdy uplatnia svoju súdnu právomoc. Takáto súdna právomoc súdu je výlučná, ak sa strany nedohodli inak. Takáto dohoda o uplatnení súdne právomoci je buď uzatvorená písomne alebo vo forme, ktorá je v súlade s postupmi, ktoré strany medzi sebou dohodli; alebo uzatvorená v medzinárodnom obchode v takej forme, ktorá je v súlade s praxou, o ktorej strany vedeli alebo mali vedieť a ktorá je v danom odvetví obchodu známa a je pravidelne dodržiavaná stranami podobných zmlúv týkajúcich sa konkrétneho obchodu.


Podľa článku 24 Nariadenia Súd členského štátu, pred ktorý odporca predstúpi musí mať súdnu právomoc, okrem právomoci odvodenej od ustanovení tohto nariadenia. Toto pravidlo sa neuplatní, ak predstúpi pred súd za účelom napadnutia súdnej právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú súdnu právomoc na základe článku 22.


Podľa článku 26 bod 1 nariadenia ak je odporca, ktorý má sídlo v jednom členskom štáte obžalovaný pred súdom druhého členského štátu a nedostaví sa pred súd, súd vyhlási na základe vlastného uváženia, že nemá súdnu právomoc, pokiaľ si súdnu právomoc neodvodí od ustanovení tohto nariadenia.


Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Občiansky súdny poriadok ) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Medzi podmienky konania patrí aj právomoc súdu.


Podľa ustanovenia § 7 odsek 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.


Podľa ustanovenia § 104 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.


V zmysle článku 2 bod 1 Nariadenia je na konanie o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 322.641, -Sk titulom nezaplatenej ceny za dodaný tovar daná právomoc súdu S. republiky, a vychádzajúc z miesta podnikania žalovaného je na prejednanie tejto veci vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd Bardejov. Vychádzajúc z článku 23 bod 1 Nariadenie v spojení s článkom 26 bod 1však Okresný súd Bardejov nemá právomoc konať a rozhodovať o vzájomnom návrhu žalovaného, ktorým sa domáha zaplatenie sumy 50.000, -EUR s príslušenstvom po odrátaní príslušných dlžných súm titulom porušenia povinností žalobcu zo zmluvy o výhradnom zastúpení uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.2.2002, keďže v § 7 bod 7.2. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky právne spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú riešené súdom na území P. republiky, pod ktorý patrí výrobca (žalobca). Táto dohoda je plne v súlade s článkom 23 Nariadenia, spĺňa tam uvedené náležitosti, pričom vychádzajúc z vety druhej tohto článku ide v prípade takto dohodnutej právomoci súdu o právomoc výlučnú, keďže nie je preukázané ani tvrdené, žeby sa účastníci dohodli inak.


Keďže žalovaný svoj vzájomný návrh titulom porušovania povinností žalobcu zo zmluvy o výhradnom predaji predniesol v rámci konania voči nemu o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, na ktoré je daná právomoc Okresného súdu Bardejov, súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v danom prípade nie sú splnené podmienky predpokladané v článku 6 bod 3 Nariadenia, za ktorých by súd mohol o tomto jeho vzájomnom návrhu konať, i keď inak na jeho prejednanie nemá právomoc. Vychádzajúc z uvedeného článku 6 bod 3 Nariadenia osoba so sídlom v členskom štáte môže byť tiež žalovaná pri protinároku, založenom na tej istej zmluve alebo faktoch, na ktorých bolo založené pôvodné podanie na súde, pred ktorým je pôvodné podanie prerokúvané. Po dôslednom uvážení však súd dospel k záveru, že v danom prípade aplikácia uvedeného článku neprichádza do úvahy, keďže vzájomný návrh žalovaného nie je založený ani na tej istej zmluve, ani na tých istých faktoch ako žalobcom podaná žaloba. Žalovaný svoj vzájomný návrh opiera o Zmluvu o výhradnom predaji uzavretú medzi účastníkmi dňa 26.2.2002, porušením ktorej zo strany žalobcu mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50.000, -EUR. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar na základe osobitnej, medzi stranami neformálne uzavretej Zmluvy o kúpe tovaru, ktorá vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov ( § 120 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) bola uzavretá začiatkom mesiaca marec 2004. I keď Zmluva o výhradnom predaji zo dňa 26.2.2002 vo svojich § § 4 a 5 obsahovala osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na predaj tovaru žalobcom žalovanému, vzhľadom na jej okamžité zrušenie žalovaným, ku ktorému v súlade s § 6 bod.2 došlo doručením a akceptáciou listu žalovaného označeného ako výpoveď zo zmluvy o výhradnom
predaji podľa § 6 tejto zmluvy žalobcom dňa 16.1.2004, nemožno pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vychádzať z tejto zmluvy. Vzájomný návrh žalovaného titulom porušenia zmluvy o výhradnom predaji (zrušenej ku dňu 16.1.2004) nie je založený na tej istej zmluve ani faktoch ako žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny titulom samostatnej zmluvy o kúpe tovaru uzavretej medzi účastníkmi začiatkom mesiaca marec 2004. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenie článku 6 bod 3 Nariadenia a keďže žalobca, ktorý sa na Okresný súd Bardejov dostavil namietal nedostatok jeho právomoci, v súlade s článkom 26 ods.1 Nariadenie súd vyhlásil, že nemá súdnu právomoc na prejednanie vzájomného návrhu žalovaného, keďže si ju nemohol odvodiť ani od iných ustanovená tohto Nariadenia a v súlade s ustanovením § 104 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zo dňa 25.8.2005 zastavil. Nedostatok právomoci súdu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Keďže v danom prípade je na prejednanie veci daná právomoc súdu iného štátu, o jej postúpení na tento súd Okresný súd Bardejov rozhodnúť nemohol.


Z dôvodu nedostatku právomoci sa súd nemohol zaoberať týmto vzájomným návrhom žalovaného ani ako započítacou námietkou do výšky žalobou uplatneného nároku, aj keď žalovaný predložil príslušné listinné dôkazy, ktoré by mohli viesť k záveru o porušení zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 26.2.2002 zo strany žalobcu.

Predmetom tohto konania je tak v zmysle žalobcom podanej žaloby zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. Každý z účastníkov má sídlo ( žalovaný miesto podnikania ) na území iného štátu.


Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.


Zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi Dohovoru upravuje Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Dohovor), publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb.


Žalobca má sídlo v P. republike, čo bolo a je žalovanému nepochybne známe vzhľadom k tomu, sa to uvádza aj na vystavenej faktúre, ktorá je v poľštine. Miesto podnikania žalovaného je v S. republike. Oba štáty sú zmluvnými štátmi Dohovoru, pričom nebolo zistené, žeby jeho použitie na svoj zmluvný vzťah strany vylúčili, preto je na posúdenie daného záväzkového vzťahu potrebné aplikovať ustanovenia tohto Dohovoru.


Podľa článku 11 Dohovoru zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.


Podľa článku 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom. Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom (článok 53 Dohovoru ).


Podľa článku 59 Dohovoru je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.


Podľa článku 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania.


Podľa článku 7 Dohovoru, otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak takéto zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.


Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca svoju povinnosť z uzavretej zmluvy o kúpe tovaru dodať žalovanému dohodnutý tovar splnil, čo žalovaný sám potvrdil. Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar dohodnutú cenu v dohodnutej lehote splatnosti, ku dňu podania žaloby na súd ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nesplnil, čo žalovaný sám potvrdil dôvodiac porušovaním povinností žalobcom v inom zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o výhradnom zastúpení. Keďže však táto skutočnosť nemá vplyv na trvanie záväzku žalovaného vyplývajúceho mu z uzavretej zmluvy o kúpe tovaru zaplatiť žalobcovi cenu za dodaný tovar a súd sa ňou vzhľadom na nedostatok právomoci v tejto veci nemohol ďalej zaoberať, na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z citovaných ustanovení Dohovoru dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný, a preto uložil žalovanému týmto rozsudkom, vyhláseným dňa 5.2.2008 povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 322.641, -Sk a vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny aj s úrokmi z omeškania vo výške 16 % ročne od 16.3.2004 až do zaplatenia. Povinnosťou žalovaného z uzavretej zmluvy o kúpe tovaru bolo zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, v zmysle žalobcom vystavenej faktúry číslo 000131/EX/2004/RZ tak mal urobiť prevodným príkazom do dňa dohodnutej splatnosti, ktorým bol deň 15.3.2004. Žalovaný nesplnil včas svoj záväzok zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar, čím sa počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry dostal do omeškania a je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti kúpnej ceny uvedenej vo vystavenej faktúre do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže sadzba žalobcom požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje sadzbu určenú podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka.


O trovách konania v časti konania o žalobe žalobcu titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar súd rozhodol podľa § l42 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca mal v tejto veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva. Tieto trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16.130, -Sk, ; náhrady nákladov na vyhotovenie prekladu dokladov z P. jazyka do S. jazyka uskutočneného prekladateľom PhDr. S. O. vo výške 2.400, -Sk; a z trov právneho zastúpenia žalobcu za poskytnutie právnej služby advokátom pozostávajúcich z odmeny za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia; podanie žaloby na súd; účasť na pojednávaní dňa 21.9.2006 a účasť na pojednávaní dňa 31.1.2008 ) z hodnoty predmetu sporu v sume 8.150, -Sk za jeden úkon právnej služby podľa § 10 odsek 1 Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako aj paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za 4 úkony právnej služby a to 2á 150, -Sk za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2005, 1 á 164, -Sk za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2006 a 1á 190 za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2008 podľa § 16 odsek 3 citovanej vyhlášky. Súd nepriznal žalobcovi v rámci náhrady trov konania požadovanú odmenu za úkon právnej služby- vyjadrenie k odporu, keďže z tohto vyjadrenie žalobcu zo dňa 6.7.2006 je zrejmé, že nešlo o úkon vykonaný advokátom ale priamo žalobcom, čo advokát žalobcu sám potvrdil vo svojom podaní zo dňa 12.7.2006, ktorým súdu toto vyjadrenie žalobcu zaslal. Za toto vyjadrenie žalobcu preto súd nemohol priznať požadovanú odmenu podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spolu na trovách konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. I. P. G. sumu 51.784, -Sk.


O trovách konania o vzájomnom návrhu súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 odsek 1/ písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, keďže konanie o ňom bolo zastavené.


P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov


V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).


Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť v zmysle ustanovenia § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).


Okresný súd Bardejov, dňa 5.2.2008

JUDr. Jana Dubivská

left pannel book