CISG
SLOVAKIA

KS NR - 16Cbm/30/2004sk en

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

[English version]
 

 

Krajský súd v Nitre pred samosudcom Mgr. Pavlom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Stenger Waffeln GmbH, Nikolaus-Otto-Stra/Se, Mayen, SRN, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Chocolate Products, s.r.o., Hlohovská 2, Nitra, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Kanásom, Štefánikova 49, Nitra, o zaplatenie 6.673,21 EUR s prísl., takto

 

 

rozhodol:

 

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.088,82 EUR spolu s 16,75 % úrokom z omeškania ročne od 12.3.2003 do zaplatenia a trovami konania v sume 46.640,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

 

Vo zvyšku o zaplatenie sumy 1.584,39 EUR s príslušenstvom súd konanie zasta­vuje.

 

Odôvodnenie

Podanou žalobou zo dňa 2.7.2004 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.673,21 EUR spolu s úrokom z omeškania titulom úhrady vzniknutej škody z uzavretej kúpnej zmluvy. V odôvodnení ďalej uviedol, že žalovaný si dňa 28.2.2003 písomne objednal u žalobcu dodanie 700 000 ks okrúhlych oplátok a to v čo najkratšom termíne, pričom táto objednávka bola žalobcom potvrdená faxom zo dňa 28.2.2003. V ten istý deň vystavil žalobca žalovanému proforma faktúru na žalovanú sumu a túto pripojil k potvrdeniu objednávky. Žalobca taktiež uviedol termín dodania tovaru s určením na 11.3.2003 a požadoval vopred uhradiť kúpnu cenu objednaného tovaru. Žalobca zabezpečil dodanie tovaru žalovanému k dohodnutému termínu 11.3.2003, avšak žalovaný neuhradil jednak proforma faktúru zo dňa 28.2.2003, ako aj faktúru zo dňa 10.3.2003 a objednaný tovar od žalobcu neprevzal.

 

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu rozsudkom zo dňa 23.11.2004 a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

 

Na odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 26.5.2004 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyslovenom právnom názore tohto zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo správne zistené, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v súlade s čl. 18 a 23 Medzinárodného dohovoru CMR a taktiež nie je sporné, že k prevzatiu objednanej dodávky žalovaným nedošlo ku dňu rozhodnutia súdu a taktiež, že by tento tovar nebol k dispozícii žalovanému. Z tohto skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovi vznikla postupom žalovaného škoda a nárok žalobcu na jej úhradu s odkazom na čl. 74 Medzinárodného dohovoru je dôvodný. Spornou je len určenie výšky tejto škody, nakoľko žalobca objednaný a neprevzatý tovar nevyrobil, ale ho objednal u iného subjektu.

 

Žalobca následne v ďalšom konaní písomným podaním zo dňa 13.6.2006 vzal čiastočne návrh na začatie konania späť a to v rozsahu istiny v sume 1.584,39 EUR späť a naďalej trval na zaviazaní žalovaného k úhrade sumy 5.088,82 EUR spolu s príslušenstvom. V odôvodnení tohto čiastočného späťvzatia uviedol, že tovar, ktorý mal dodať žalovanému, objednal u obchodnej spoločnosti OTTO BEIER Waffelfabrik GmbH, Bahnhofstr. 31, 934 68 Miltach/Bay.Wald, SRN a za tento objednaný tovar mu vystavil jeho dodávateľ faktúru č. 20030663 zo dňa 10.3.2003 na sumu 5.088,82 EUR. Pokiaľ by uvedenú faktúru svojmu dodávateľovi neuhradil do 31.3.2003, bol by povinný zaplatiť namiesto tejto fakturovanej sumy čiastku 5.192,67 EUR. Žalobca teda realizoval úhradu tejto faktúry ku dňu 24.3.2003 v uvedenej sume 5.088,82 EUR.

Žalobca súčasne s uvedeným podaním predložil faktúru č. 20030663 zo dňa 10.3.2003 na sumu 5.088,82 EUR ako aj denný výpis z bankového účtu vedený v Deutche Bank zo dňa 24.3.2003.

 

Súd teda doplnil dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. o čiastočnom zastavení konania.

 

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 2.7.2007 uviedol, že uznáva nárok žalobcu na zaplatenie škody, avšak nie v rozsahu ním uplatnenej výšky a z uvedeného dôvodu bola účastníkom konania poskytnutá lehota na mimosúdne vyriešenie tohto sporu za účelom dohody o úhrade dohodnutej výšky škody. Napriek poskytnutej lehote k dohode medzi účastníkmi konania o výške uznanej škody žalovanému nedošlo.

 

Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal teda súd jednoznačne preukázané, že žalobcovi vznikol dôvodný nárok na náhradu škody v sume 5.088,82 EUR, ktorá zodpovedá sume, ktorú musel žalobca uhradiť svojmu zmluvnému partnerovi za objednanie a dodanie tovaru, ktorý mal byť následne dodaný žalovanému. Vzhľadom k uvedenému teda bola žalobcovi priznaná náhrada škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,75 % ročne počnúc od 12.3.2003 do zaplatenia v zmysle ust. § 369 ods. 1 O.s.p. a to od nasledujúceho dňa po dohodnutom termíne dodania tovaru.

 

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a to tak, že žalobcovi ako čiastočne úspešnému účastníkovi konania, ktorý mal úspech v prejednávanej veci v rozsahu 52,5 % priznal náhradu trov konania v sume 46.640,- Sk, čo zodpovedá uvedenému pomeru jeho úspechu v tejto veci. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 88.812,90 Sk, pričom tieto pozostávajú z 3 úkonov právnej pomoci po 7.320,- Sk, 3 úkonov právnej pomoci po 7.650,- Sk a 2 úkonov právnej pomoci po 7.150,- Sk, ďalej 8x režijný paušál v celkovej výške 1.256,- Sk, náhradu za stratu času v sumách 3.402,- Sk, 1.782,- Sk a 1.782,- Sk, ďalej náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla v sume 3.422,40 Sk a 4.496,12 Sk, ako aj náhradu DPH v sume 13.462,336 Sk.

 

Poučenie:  Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní od doručenia na tunajší súd s tým, že po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je exekučným titulom na prípadný výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.


 

 

V Nitre, 17.9.2007


Mgr. Pavel L u k á č

samosudca

left pannel book