CISG
SLOVAKIA

OS TT - 15Cb/15/2009sk

R o z s u d o k

v mene Slovenskej republiky

[English version]


Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Renátou Gavalcovou v právnej veci n a v r h o v a t e ľ a: B. N. G. C.. K., so sídlom F. S.. XX, . XXX. XX. E., Spolková republika Nemecko, zastúpený: N. H. N. Advokáti s.r.o., so sídlom M. X, . XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX, . p r o t i o d p o r c o v i : D. B., s miestom podnikania C. X, . XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX, . zastúpený: JUDr. J. Š., advokát, A. so sídlom ul. X.. M. XX, XXX XX T., o zaplatenie 23.627, 11 eur s prísl., takto


r o z h o d o l :


Súd návrh z a m i e t a .


Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 3.469, 47 eur do rúk právneho zástupcu odporcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.


O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2008 domáhal zaplatenia sumy 711.790, 39 Sk/ 23.627, 11 eur spolu s prísl., titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar.


Súd vydal v konaní platobný rozkaz č.k. 31Rob 318/2008 - 118 zo dňa 16.12.2008, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím sa platobný rozkaz v súlade s ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.


Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. M. H., V. I., oboznámením sa s listinným dokladmi, a to najmä Faktúrami č. 2006R0101-116000, č. 2006R0101-116001, č. 2006R0101-122246, č. 2006R0101-123082, č. 2006R0101-123525, č. 2006R0101-123955, č. 2006R0101-124481, č. 2007R0101-002866, č. 2007R0101-004483, č. 2007R0101-005618, č. 2007R0101-011748, č. 2007R0101-019454, č. 2007R0101-028532, č. 2007R0101-035771, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:


Navrhovateľ vo svojom návrhu ako aj v priebehu konania uviedol, že ako zahraničná právnická osoba s odporcom ako podnikateľom v roku 2006 bez uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy dodával odporcovi tovar - ním objednané sadenice a odporca tento tovar aj prevzal. Tento zmluvný vzťah účastníkov trval až do roku 2007 a zo zmluvného vzťahu bolo vystavených 14 faktúr, ktoré ostali neuhradené odporcom v lehote ich splatnosti. Navrhovateľ uviedol, že na zmluvný vzťah účastníkov konania je potrebné aplikovať Dohovor OSN o zmluvách v medzinárodnej kúpe tovaru publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 160/1991 Zb.. Kúpne zmluvy boli uzavreté s odporcom konkludentne a ako uzavretie zmlúv, tak aj dodanie tovaru navrhovateľ preukázal svedeckými výpoveďami Ing. M. H. a V. I.. Z predložených faktúr zo strany navrhovateľa vyplýva aj zákaznícke číslo odporcu, ktoré mu bolo pridelené v databáze navrhovateľa, ako aj čísla jednotlivých objednávok. Taktiež je zrejmé z výpisu zo Ž. R. SR č. XXX-XXXX, . že odporca sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá maloobchodom s kvetmi, pričom táto činnosť tvorí hlavný a podstatný predmet podnikania. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že kúpne zmluvy boli uzavreté medzi obchodným zástupcom navrhovateľa, a to Ing. M. H., ktorý na základe ústnej objednávky odporcu dodal odporcovi tovar - kvety, sadenice a cibule, keď pri odovzdaní tovaru neboli podpisované zo strany odporcu žiadne dodacie listy, avšak to, že tovar bol odporcovi dodaný je preukázané výpoveďou svedka Ing. M. H., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že tento tovar odporcovi dodal. Čo sa týka vystavených faktúr, tieto boli vystavované následne potom, čo bol tovar odovzdaný kupujúcemu a faktúry boli vystavené na základe informácie od obchodného zástupcu a boli doručované poštou zo SRN ako obyčajná listová zásielka. Navrhovateľ bol s odporcom v zmluvnom vzťahu len v rokoch 2006, 2007, ktoré sú predmetom tohto konania. Navrhovateľ dodával odporcovi tovar aj v roku 2007, napriek tomu, že nebol uhradený tovar za rok 2006 z toho dôvodu, že ak odporca aj neuhradil faktúry v roku 2006, navrhovateľ zasiela až 3 upomienky na zaplatenie neuhradených faktúr, a preto navrhovateľ až neskôr zistil, že odporca neuhradil faktúry za rok 2006. Navrhovateľ vo svojej záverečnej reči uviedol, že na základe svedeckých výpovedí bolo preukázané uzavretie kúpnych zmlúv medzi navrhovateľom a odporcom, keď samotný svedok Ing. H. potvrdil, že odporcovi dodal tovar, a že odporca bol odberateľom väčšieho rozsahu a z uvedeného teda vyplýva, že ako Ing. H., tak aj p. I. potvrdili dodanie tovaru, a taktiež potvrdili, že odporcu poznajú. Zo strany svedkov bolo taktiež potvrdené, že odporca neuhradil vystavené faktúry za dodaný tovar. Navrhovateľ vo svojej výpovedi poukázal na tú skutočnosť, že zmluvný vzťah bol uzavretý ústnou formou, nebol vystavený žiaden listinný doklad o uzavretí zmluvy, a taktiež nebol zo strany odporcu vystavený žiaden doklad o doručení tovaru, nakoľko takáto prax uzatvárania kúpnych zmlúv, ako aj dodania tovaru je bežná u navrhovateľa v SRN a takýmto istým spôsobom sa realizovali obchody aj na území SR a ČR. Navrhovateľ taktiež poukázal na výpoveď svedka I., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že odporcu niekoľkokrát telefonicky kontaktoval ohľadne úhrad faktúr, keď odporca najskôr súhlasil s úhradou, avšak samotné úhrady z jeho strany neboli realizované.


Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože s navrhovateľom nemal uzavretú žiadnu kúpnu zmluvu, od navrhovateľa neprevzal žiaden tovar, a preto neexistuje žiaden právny dôvod na zaplatenie žalovanej istiny, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní vo vzťahu k nemu uplatňuje. Odporca uviedol, že pozná svedka M. H., nakoľko ho niekoľkokrát telefonicky kontaktoval, či si nechce od neho kúpiť sadenice kvetín, avšak žiadne sadenice si u neho neobjednal. Odporca potvrdil, že došlo aj k osobnému stretnutiu s týmto svedkom, avšak len z toho dôvodu, že si chcel svedok H. u neho uskladniť tovar, nakoľko mal veľké priestory a predpokladá, že svedok sa o tejto možnosti uskladnenia tovaru dozvedel od iných záhradkárov. Odporca uviedol, že tovar, ktorý si u neho svedok H. uskladnil nepredával svojim zákazníkom, ktorým predával len vlastné rastliny. Odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by medzi ním a odporcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by dodal odporcovi tovar, ktorý si vyúčtoval faktúrami na celkovú sumu 23.627, 11 eur. Odporca ďalej konštatoval, že svedecká výpoveď p. I. je v prejednávanej veci právne irelevantná, nakoľko z jeho strany neboli uvedené žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa tejto veci, keď podľa odporcu nie je pravdivá jeho výpoveď, že bol v skleníku odporcu, pretože popis tohto skleníka nezodpovedá skutočnosti. Odporca taktiež spochybnil výpoveď p. svedka H., a to s poukázaním na tú skutočnosť, že aj samotný navrhovateľ nebol spokojný s jeho prácou, a preto s ním rozviazal pracovný pomer. Uviedol, že svedok H., ako obchodný zástupca navrhovateľa, vzhľadom na jeho správanie sa mohol prípadne tovar prevzatý u navrhovateľa predávať následne ďalej pod svojím menom. Podľa názoru odporcu, svedok taktiež neuviedol vo svojej výpovedi konkrétne skutočnosti ohľadne údajného dodania tovaru a nepredložil dôkazy o tom, že by zo strany odporcu existovala nejaká objednávka tovaru, neuviedol konkrétne aký tovar dodával odporcovi, v akom množstve a koľkokrát ho odporcovi dodal. Z uvedených dôvodov, preto odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto nemá právo na zaplatenie žalovanej kúpnej ceny v zmysle čl. 58, 59 Dohovoru OSN.


Z výpovede svedka Ing. M. H. súd zistil, že u navrhovateľa pracoval od októbra 2004 do februára 2007 na základe pracovnej zmluvy s tým, že odporcu pozná už dlhšiu dobu, keď vedel, že odporca podniká s kvetinami a preto mu poskytol prospekty kvetín, kde bola uvedená aj ich cena. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že odporcovi doviezol nejaké rastliny, keď uviedol, že to bolo viac ako 2 krát a pri odovzdaní týchto rastlín nežiadal od odporcu žiaden podpis preukazujúci prevzatie týchto rastlín. Tým, že tieto kvetiny zákazníkovi odovzdal jeho práca pre navrhovateľa skončila. Následne zo strany navrhovateľa bola vystavená faktúra, ktorá bola doručovaná poštou. Svedok uviedol, že rastliny odovzdával zákazníkom bez toho, aby boli zaplatené vopred nejaké zálohy. Taktiež svedok uviedol, že využil priestory odporcu na skladovanie rastlín, ktoré rozvážal po Slovensku, a to v zime v roku 2006, keď za skladovanie neuhrádzal odporcovi žiadne nájomné. Za obdobie rokov 2004 - 2007 mal na území SR asi okolo 100 zákazníkov a odporcu ohodnotil ako väčšieho odberateľa, pretože odoberal na desiatky platní rastlín. Svedok si nevedel spomenúť, koľko dodávok rastlín pre odporcu realizoval, opakovane uviedol, že to bolo viac ako 2 krát. Svedok uviedol, že na základe ústnej objednávky odporcu, túto objednávku následne zaslal navrhovateľovi kde uviedol jeho meno, priezvisko a adresu zákazníka, a taktiež identifikačné číslo a následne navrhovateľ pridelil zákaznícke číslo tomuto subjektu. Svedok potvrdil, že odporcovi osobne 2 krát odovzdával rastliny, ktoré boli zabalené v krabiciach s otvoreným vrchom a odporca mal možnosť tieto rastliny si prehliadnuť, avšak nevedel uviesť akým spôsobom odovzdával rastliny v iných prípadoch, či ich odovzdal inej osobe, alebo ich ponechal len v sklade odporcu, keď uviedol, že tieto rastliny mu nechával v B. v skleníkoch, kde skladoval aj svoj tovar. Svedok nevedel uviesť, či rastliny, ktoré si odporca zakúpil dával na to isté miesto, kde skladoval aj svoje rastliny.


Z výpovede svedka V. I. súd zistil, že u navrhovateľa pracuje už zhruba 8 rokov v pozícii obchodný zástupca pre ČR a jeho pracovnou činnosťou je dojednávanie zmluvných podmienok ohľadne uzatvárania kúpnych zmlúv medzi navrhovateľom a treťou osobou. Svedok uviedol, že na základe objednávky zákazníka následne zasielal túto objednávku navrhovateľovi, keď spracovanie objednávky trvá asi 2 mesiace. Následne navrhovateľ oznámi, že rastliny sú vypestované a on telefonicky oznámi zákazníkovi, že si môže tovar prevziať. Pri prevzatí tovaru zákazník nepotvrdzuje podpisom žiaden doklad a dodanie tovaru funguje na princípe vzájomnej dôvery. Svedok uviedol, že odporcu osobne pozná, keď dňa 05.04.2007 odporcu navštívil spolu s p. H. v skleníkoch odporcu nachádzajúcich sa v B.. Pri tejto návšteve v skleníkoch videl, že odporca pestuje rastliny, ktoré mu boli dodané zo strany navrhovateľa niekedy v apríli 2006, keď tieto skutočnosti zistil na základe vzrastu rastlín a taktiež vzhľadom na to, o aké rastliny išlo. Svedok uviedol, že po ukončení pracovného pomeru s p. H. začal vykonávať jeho agendu a z uvedeného dôvodu začal urgovať odporcu telefonicky na uhradenie predmetných faktúr. Odporca najprv potvrdzoval, že faktúry uhradí, avšak z jeho strany žiadna úhrada nebola realizovaná, preto navrhovateľ podal žalobu na súd. Pracovný pomer s p. H. bol ukončený z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny z jeho strany, nakoľko jeho prístup k plneniu pracovných povinností bol laxný, keď nezasielal navrhovateľovi výkaz prác, ktoré pre navrhovateľa v tom - ktorom týždni urobil. Tento výkaz mal obsahovať mená zákazníkov, ktorých v konkrétnom týždni navštívil, údaje o tom, či došlo k objednaniu tovaru, či bol niektorým zákazníkom dodaný tovar, či bola reklamácia tovaru a akým spôsobom bola reklamácia vyriešená.


Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), b) Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osobu s bydliskom na území členského štátu (tým sa má na mysli aj so sídlom, resp. miestom podnikania) možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, keď na účely tohto ustanovenia ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.


Súd konštatuje, že keďže miestom určeným na odovzdanie tovaru, teda zároveň miestom poskytnutia služieb mala byť Trnava - Slovenská republika, je daná právomoc tunajšieho súdu v tejto veci konať.


Podľa čl. 1 ods.1 zák. č. 160/1991 Zb. (Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru), tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch,

a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo

b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.


Súd konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebola dohoda o voľbe právneho poriadku, preto súd v prejednávanej veci použil v zmysle článku 1 ods. 1 zák. č. 160/1991 Zb. tento Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru.


Podľa čl. 11 zák. č. 160/1991 Zb., zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.


Podľa čl. 23 zák. č. 160/1991 Zb. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie ponuky sa stane účinným podľa ustanovení tohto Dohovoru.


Podľa čl. 30 zák. č. 160/1991 Zb., predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.


Podľa čl. 53 zák. č. 160/1991 Zb., kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.


Podľa čl. 59 zák. č. 160/1991 Zb., kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.


Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.


Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a to preukázania uzavretia platnej kúpnej zmluvy, splnenia povinnosti predávajúceho odovzdať tovar kupujúcemu a porušenia povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru, v zmysle Dohovoru OSN o «medzinárodnej» «kúpe» tovaru, publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb.. Aj keď navrhovateľ uviedol, že uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim bolo preukázané svedeckými výpoveďami Ing. M. H. a V. I., súd nemal z týchto svedeckých výpovedí jednoznačne preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar, aké množstvo tovaru bolo dodané, aký konkrétny tovar bol dodaný, v akej cene bol tovar dodaný a kedy konkrétne tento tovar bol zo strany navrhovateľa odporcovi dodaný. Z výpovede svedka Ing. M. H. mal súd preukázané len to, že najmenej dva krát tovar odovzdal odporcovi, že u odporcu skladoval tovar v zime 2006, avšak z jeho výpovede nebolo zrejmé aký tovar odporcovi dodal, kedy ho dodal, v akom množstve a v akej cene bol tovar dodaný. Z výpovede svedka V. I. mal súd preukázané len tú skutočnosť, že ako pracovník navrhovateľa urgoval odporcu na uhradenie faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného teda vyplýva, že svedok neozrejmil súdu konkrétne skutočnosti týkajúce sa uzavretia kúpnej zmluvy a dodania tovaru pre odporcu. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by aj súd mal na základe svedeckej výpovede Ing. M. H. preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy v zmysle Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru, súd nemal preukázané konkrétne skutočnosti ohľadne predmetu kúpy a to čo sa týka množstva a ceny dodaného tovaru, ktorý navrhovateľ pre odporcu realizoval. Samotný svedok vo svojej výpovedi uviedol len to, že dodal odporcovi tovar najmenej dva krát, avšak predmetom konania je neuhradenie 14 faktúr a v danom prípade by teda súd nemohol určiť, ktoré neuhradené faktúry zo strany odporcu sa týkajú prípadne dodaného tovaru. Z dôvodu nepreukázania týchto skutočností a teda neunesenia dôkazného bremena v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., preto súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.


O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne procesne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 1.417, 50 eur, a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.051, 97 eur.
Špecifikácia náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.: prevzatie a príprava veci á 403, 34 eur, podanie odporu dňa 20.01.2009 á 403, 34 eur, účasť na odročenom pojednávaní dňa 16.06.2009 á 100, 84 eur, účasť na pojednávaniach v dňoch 22.09.2009, 26.11.2009, 13.05.2010 - 3 x á 403, 34 eur, t.j. 1.210, 02 eur + 6 x rež. paušál 6, 95 eur, t.j. 41, 70 eur. Celková náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 2.159, 24 eur, avšak súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.051, 97 eur tak, ako si ich právny zástupca vyčíslil svojim podaním zo dňa 14.05.2010.


P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.


Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd neprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)


Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

 

OKRESNÝ SÚD TRNAVA, dňa 13.5.2010

Mgr. Renáta Gavalcová

sudkyňa

left pannel book